Ročník 27., 3.- 4. jún 2000
27.ročníka T-100 sa v dňoch 3. a 4. júna 2000 celkovo zúčastnilo 205 účastníkov a 21 usporiadateľov. Bolo po prvýkrát od roku 1988 /12.ročník/, kedy počet prekročil hranicu 200. Vtedy počet účastníkov bol 216, podotýkam, že to bol posledný ročník, kedy trasa končila na Jahodníku, kde bola možnosť sa o turistov lepšie postarať ako na stanici v Brezovej.
Celkový počet turistov: 205
z toho 100 km: 122
kratšie trasy: 75
cykloturisti: 8
Najstarší účastník: 77 rokov, Parcer Janko, Prievidza
Najmladší účastník: 12 rokov, Okrúhlica Adam, Šamorín
Najstarší pokoriteľ 100 km: 77 rokov, Parcer Janko, Prievidza
Najmladší pokoriteľ 100 km: 15 rokov, Mikulka Andrej, Trnava
Najmladšia pokoriteľka 100 km: 15 rokov, Filová Janka, Bratislava
Sponzori 27.ročníka:
SLOVRIA Slovakia a.s., Veterná 18/B /diplomy a kontrolné karty/
Cukráreň Branislav Vadovič, Okružná 6, Trnava /ovoc.nápoje a prírodná voda
Dovičič František /kontrolné karty malé/
Potraviny Blesák /Ivan Blesák - Borovička, víno/
Výpravkyňa Brezová nad Bradlom - prepožičanie staničnej čakárne na celú noc.
Všetkým našim sponzorom, ktorí sú tu uvedení, organizačný štáb veľmi pekne ďakuje a želá im, aby si tieto dobré zvyky uchovali aj do ďalších rokov, hlavne pre rok 2001.
Klebety, klebietky a iné "zaručené" správy:
Na štarte sme čakali na Zdenka K., aby nám robil prekladateľa pre turistu z Budapešti. Neprišiel, vraj sa mu pokazilo auto no a tejto úlohy sa nad očakávanie vynikajúco zhostil Štefan S. Hoci prišiel na štart po nočnej a pôvodne chcel ísť len po Zochovu chatu, tak sa s ním zarozprával, že sa zbadal až na Dobrej Vode.
Náš kamarát Ľudo B. skúšal tento rok prejsť stovku zaujímavým spôsobom, prerušovane ako súlož. Začal v Bratislave, pokračoval až do Pezinku a znovu začal na Dobrej Vode a skončil na Brezovej ako poriadny stovkár. Na Dobrej Vode si dokonca aj riadne pospal.
Celo R., jeden z vedúcich v absolútnom poradí, sa zase dostal do "zlej" partie, ktorá ho vodila a vodila až skončil kdesi medzi Rakovou a Mihalinovou. Takto prepustil vedúce postavenie pre Petra O. a Jozefa R. Načo sa zase vyhovorí, to ukáže čas. Ale otázka je postavená inak? Prejde ju ešte niekedy?
Ďalší účastník, ktorý sa chválil, že má už odbehnutých 18 maratónov, spojil sa z Celom a skončil tam, kde on. Z toho vyplýva, že ani 18 maratónov mu nezaručuje, že na T-100 príde vôbec do cieľa. Spomienku na to však bude mať určite dlhšie.
Buková - kontrola. Miro C. objednal 1 deci borovičky pre toho, kto príde skôr na kontrolu. Jednalo sa o Petra O. alebo Cela R. Pohár bol krásne orosený, keď však dotyční prišli asi za dve hodiny, prvý vo dverách sa zjavil Peter a za ním Celo. Peter O. sa tomu náramne potešil, avšak len dovtedy, pokiaľ neokúsil steplenú bororo. Potom sa rozdelil s Celom po "bratsky".
Tohto roku sa pochodu nezúčastnili Mirko Vŕ. a Vlado Ja. Išli na "skusy" ku konkurencii na Haličskú stovku. Uvidíme ako pochodili.
Skoro všetci na kontrolách boli vybavení mobilmi. Spojenie však nefungovalo. Tam, kde sme potrebovali, nebol signál a chodiť na kopec pre signál či spojenie, ako to robil ujo Imro, sa veru nikomu nechcelo. Z toho plynie poučenie, že technika v tých našich malých horách ešte stále ťahá za kratší koniec.
Angelika V., keď nevidela na štarte Paľa Š., rozchýrila, že vraj sa dnes žení a preto neprišiel na T-100. Dokonca nás navádzala, aby sme mu poslali telegram. Aká je pravda vie len Paľo.
Prekvapenie pre turistov urobil majiteľ reštaurácie v Bukovej, Tibor Škrabák. Čapoval Topoľčiansku desinu za 8 Sk. A nielen to, taký vynikajúci guláš turisti už dávno nejedli.
Najväčšie prekvapenie nám pripravili kamaráti z Horolezeckého oddielu. Po skončení kontroly na Vápennej prišli, aby sme im vyplatili cestovné a diety. Prespali dobu a pomýlili si desaťročie. Za éry Buba boli na to zvyknutí. Zabúdajú však, že my to organizujeme už 17 rokov "za modré oči" a pre kamarátov. Preto som ich odkázal na svojho vedúceho Janka T., že on im to všetko uhradí aj s dnešným dátumom.....
Horolezci /skupina okolo Balvana/ sa chválili tak ako každý rok, že už konečne na budúci rok pôjdu znovu na stovku. Pre nich je to vraj malina. Stavili sa, že nech sa bude čokoľvek robiť, budú stáť na štarte. Stávka platí, výhovorky nie. Preto to takto verejne uvádzame. Netreba sa chváliť len pri pive, ale treba to dokázať aj činmi.
Buková. Domáci štamgasti popíjali, hrali karty a viedli pivné reči. Jeden pán sa veľmi chválil dlhšiu dobu, čo by on všetko prešiel, ale že už má skoro sedemdesiat rokov. Vtedy zhodou náhod prišiel na kontrolu Janko Parcer a ten mu hovorí, pozri sa, ja mám sedemdesiat sedem a šľapem. Môžeš to ísť skúsiť so mnou aspoň na Dobrú Vodu. Domáci zmĺkol a bol už od neho pokoj.
Potešujúce v tomto ročníku bolo to, že väčšina účastníkov, ktorí prišli do cieľa, bola narodená v 70. a 80. rokoch. Takže prichádza asi nová vlna stovkárov.
Po prvýkrát od roku 1988 prekročil počet účastníkov číslo 200. A po tretíkrát sa nám stalo, že na štarte chýbali kontrolné karty. Naša chyba, že nevieme odhadnúť približný počet účastníkov. Je to všetko zapríčinené "nedostatkom peňazí". Vytlačenie diplomov a KK stojí asi 4 Sk/ks. Pán vedúci, nech sa Vám to už neopakuje!!!
Na štart prišiel aj jeden starší turista, zhlboka si vydýchol a hovorí: "Nezúčastnil som sa už asi 13.ročníkov, nemohol som. No ale dnes už ma nikto nemohol zastaviť. Neviete si predstaviť, ako mi to chýbalo?!"
Viacerí turisti sa pýtali, čo sa deje s organizátormi? Nemáte kontrolu na Taricových skalách, Skalnatej, Sokolských chatách a dokonca sme Beátu vymenili za rodinu Mikulkovcov. Na Dobrej Vode Cigáňa a Stratenú stopu za uja Imra. Sľúbili sme, že na budúci rok zabezpečíme kontroly tak, ako boli plánované alebo zmeníme kontrolnú kartu.
Spokojná bola aj teta Elza v cieli. Mali sme prenajatú staničnú čakáreň a tým jej patrila celá stanica /vlaky celú noc nechodia/. Vedúca stanice dostala za to bonbonieru a peknú vázu. Tak isto boli odmenení aj prví traja v cieli, dostali peknú keramiku.
Vlado Š. z Trenčína by najradšej išiel aspoň dve hodiny pred ostatnými, aby bol čím skôr doma. Mamičke sľúbil, že príde už na "večeru". A veruže aj bol v Brezovej už o 20.hod.
Dobrá Voda. Jeden z prvých turistov, ktorí prišli na Dobrú Vodu, si chcel odpočinúť. Zaspal na stoličke a za chvíľu sa z nej zosypal. Všetci sa zľakli, čo sa stalo. Vysvetlenie bolo jednoduché. Zaspal a snívalo sa mu, že sa prehadzuje v teplej posteli. Od tej bol však ešte veľmi ďaleko.
"Bývalý" stovkár Rudo P. z Popradu prišiel na stovku po dlhšej dobe. Na tom by však nebolo nič divné, keby nedoviedol ďaľších kamarátov a hlavne jednu kamarátku. Všetka česť, zvládla to až do Brezovej.
Peter Minárik