Február 2012

Trnavská stovka - Memoriál Petra Minárika
Návrh čitateľa a turistu do verejnej diskusie

Môj návrh: Vo svojom liste by som sa s Vami veľmi rád podelil o svoje pocity, ktoré ma trápia už skoro dva roky. Som veľký fanúšik turistky, Malých Karpát a diaľkoplaza. Niekoľkokrát som absolvoval T-100, neskromne sa priznám, že raz až do Trenčína. Neskôr som zabezpečoval spolu s priateľkou Katkou kontrolu na Čermákovej lúke. Teraz sa bojím, že táto akcia pre mňa stratila svoj význam z dôvodu predčasného a veľmi nečakaného odchodu Petra Minárika (česť jeho pamiatke) do turistického neba. Nechcem sypať soľ do starých rán, ale bol to pre mňa taký neuveriteľný šok, keď som sa dozvedel o jeho smrti práve z tohto časopisu. Pred jeho poslednou stovkou som mu volal, aby si zabezpečil kontrolu na Čermáčke, lebo tento rok idem určite šlapať a som nepodplatiteľný. Tak aj bolo. Ráno sme sa stretli na štarte v Bratislave. Peťo si ma ešte odfotil, a to bolo naše posledné stretnutie. Pochod som skončil na Bukovej. Povedal som si, že to skúsim zase o rok. Keby som len tušil, že už nikdy neuvidím svojho kamaráta z prednádražia, do cieľa by som sa hoci aj doplazil.

Teraz trochu súčasnosti. Som veľmi rád, že T-100 existuje aj naďalej. Ale rád spomínam aj na ostatné skvelé pochody, Botocross, Kade nás nohy ešte neviedli alebo pochod Skladia, každý bol jedinečný svojou atmosférou. No to, či sa spomedzi jej súčasných a budúcich organizátorov nájde niekto, kto sa svojou komunikatívnosťou, humorom, ľudským prístupom k starým matadorom alebo k úplným nováčikom na diaľkových pochodoch Petrovi vyrovná, ukáže až čas. Myslím, že odbornosťou a znalosťami Malých Karpát určite áno, lebo viem, že napríklad v turistickej organizácii TJ Tesla Bratislava je veľa skúsených pánov, ktorí sa turistike venujú dlhé roky. Vlastne po Petrovej smrti spolu s pánom Chrapčiakom prevzali grant nad T-100, za čo im patrí veľké poďakovanie od nás všetkých.

A teraz hlavný dôvod môjho listu. Podľa mňa by bolo dobrou vecou pomenovať tento najväčší slovenský diaľkový pochod ako Memoriál Petra Minárika. Viem, je kríza, ale snáď to nie je až tak technicky a finančne náročné. Ktovie, možno môj nápad nezapadne prachom. V predchádzajúcich riadkoch som vyjadril svoje názory a ak sa s nimi stotožní ešte aspoň jeden človek, budem veľmi rád. Ďakujem.

7. februára 2012, Trnava, Juraj Petráš

Marec 2012

Trnavská 100 – Memoriál Petra Minárika
Odpoveď jedného organizátora

Vo februárovom čísle pán Juraj Petráš otvoril diskusiu o premenovaní pochodu Trnavská 100 na Memoriál Petra Minárika. Petra Minárika som poznal dlhé roky z našich spoločných turistických aktivít. Hovoriť o Petrových kvalitách by bolo nosením dreva do lesa. Jedným z jeho naj... je aj Trnavská 100, ktorá sa pod jeho vedením vypracovala na jeden z najlepších turistických pochodov v oblasti západného Slovenska. Po Petrovej smrti sme spolu s Ivanom Nižnanom a ďalšími turistami zorganizovali aj v roku 2011 38. ročník T-100. Aj keď prejsť 100 km je mimoriadne fyzicky náročné, neustále rastie počet mladých ľudí, ktorí si to chcú vyskúšať – ak nie po Brezovú, tak aspoň po Bukovú. Názov Trnavská 100 je už tak vžitý a má také meno, že tento názov musí ostať zachovaný. Súhlasím, aby sa v názve objavilo aj meno Petra Minárika. Memoriál je síce veľmi často používaný názov športových podujatí na počesť zomrelej významnej osoby, ale ja osobne by som bol radšej za názov ”Trnavská 100 – pochod Petra Minárika”. Samozrejme, že rozhodujúce slovo musí mať Petrova rodina.

Vladimír Chrapčiak
Jeden z organizátorov T-100

Júl 2012

T100 v roku 2012 v číslach

V dňoch 2. - 3. 6. 2012 sa uskutočnil už 39. ročník diaľkového pochodu Trnavská 100. Tu je malá štatistika:

Počet účastníkov na štarte: prekonal počtom všetky ročníky

Počet žien na štarte: 76

Počet účastníkov, ktorí prešli minimálne 67 km (tj. po Bukovú): 386, z toho žien 36

Počet účastníkov, ktorí došli do Brezovej: 268 – rekord podujatia, z toho žien 20

Počet účastníkov, ktorí došli do Trenčína: 3, z toho 1 žena

Najstarší účastník na štarte: Jaroslav Hanus, ročník 1932, Vladimír Svrček, ročník 1932

Najstarší účastník v cieli: Jaroslav Hanus, ročník 1932, Vladimír Svrček, ročník 1932

Najmladší účastník na štarte: Ema Rybárová, ročník 1998

Najmladší účastník v cieli: Pavol Gáži, Branislav Gereg, Marek Skýva, Peter Košťany, všetci ročník 1993

Perličkou je rodina Páleníkovcov, kde tri generácie (starý otec, otec a syn) došli až do cieľa do Brezovej.

Keď sa pozrieme na vekovú štruktúru účastníkov na štarte, tak vidíme naprostú dominanciu mladých. Keď sa však pozrieme na úspešnosť, tak vidíme, že čím starší, tým spoľahlivejší.

Obdivuhodná je najmä kategória 70-89 rokov, keď z 5 na štarte všetci došli do cieľa. Gratulujem a závidím.

Výkon účastníkov vynikne, ak si uvedomíme kam až došli účastníci – na Pezinskú Babu došlo 98.3% účastníkov, na Čermákovu lúku 91.5%, na Bukovú 73.2% a až 50.85% na Brezovú – Klobúk dolu.

T100 očami organizátora

Trnavská 100 v roku 2012 bola druhá bez Petra Minárika. V roku 2011 sme všetci veľmi chceli, aby si T100 udržala svoju prestíž a zároveň sme mali obavy ako to zvládneme. V roku 2012 to už tak hladko nešlo – horolezci zo Skoby ako zakladatelia T100 povedali, že už sa organizovania T100 nebudú zúčastňovať (starí vraj nevládzu, mladí nemajú záujem, tak som ostal ako jediný horolezec medzi organizátormi). Podarilo sa mi získať ďalších organizátorov z TJ ATOM a hlavne zamakali Hlohovčania – Ferko Miklovič zalovil v svojom manšafte a viacerí mi pomohli.

Štart zabezpečili Tesláci – Ivan a Marián Nižnanovci, Štefan Sládeček, Peter Groman, Iveta Szocsová, Ľudovít Bahurinský a Pavol Šoula. Na Bielom kríži boli Peter Bada a Laco Farkašovský. Tri kamenné kopce sme zrušili. Na Pezinskej Babe pečiatkovala (a dávala palacinky) Beáta Mačicová s kamarátmi, chatu Pod Korenným vrchom na inváziu turistov pripravil Peter Bada. Na Čermákovej lúke sme mali novú zostavu – Vlado Naď (TJ ATOM) a Peter Miljkovič (Hlohovec). Na Vápennej zaskočil Martin Kráľovič a spol. V reštaurácii na Bukovej úradovali Viselkovci. A reštaurácia sa dobre pripravila, otvorila aj stan pred reštauráciou. Zaťkovci na kontrole v Rakovej už riadne unavených diaľkoplazov napojili bylinkovým čajom a medovinou a nakŕmili polievkami. Poslednú kontrolu pred cieľom (reštaurácia na Dobrej Vode) zvládol Štefan Minárik s kamarátmi. Táto reštaurácia už nebola tak dobre pripravená a o 1.00 h už nebola polievka... A v cieli na Brezovej Ľudovít Bahurinský a Peter Hrdlička (Hlohovec), zvečera a časť noci pomáhal aj Janko Sládek z Brezovej. Školu na učilišti zabezpečil Jaro Sasák.

Ja som veril, že všetko bude fungovať a rozhodol som sa, že opäť prejdem celých 100 km. Na kontrolách všetko klapalo ako hodinky, len mi hovorili, že veľa ľudí prichádza už skôr ako tam bola kontrola. Videl som, že pochodu sa zúčastňuje veľké množstvo mladých ľudí (a aj dievčat!!!). Pýtal som sa ich čo ich k tomu vedie – nahovoril ma kamarát, chcem si to vyskúšať, čo budem doma sedieť... Ako hovorí Ferko Miklovič o HP – pochod už žije vlastným životom, nie je potrebná žiadna propagácia, prvá júnová sobota je už zafixovaná ako T100.

Na štarte usmerňovali cyklistov, aby po Pezinskú Babu išli inou cestou, a tak neohrozovali pešiakov. Väčšina to aj dodržala.

Počasie vyšlo fantasticky, preto bola aj rekordná účasť a aj do cieľa v Brezovej došiel rekordný počet úspešných absolventov T100

Chcem sa poďakovať všetkým organizátorom a kontrolám za to, že T100 prebehla bez problémov. Moja osobitná vďaka patrí Ľudovítovi Bahurinskému, z ktorého sa de facto stal hlavný organizátor T100 – bol na štarte a potom celú noc v cieli. A vzorne usporiadal štartovné lístky a roztriedil peniaze. Ludvo – ďakujem !!!

Na záverečnom posedení s kontrolami sme hovorili aj o problémoch, ktoré sa vyskytli. Tým, že na T100 chodí čím ďalej tým viac ľudí, rastú nároky na zvládnutie tejto masy na štarte. Oficiálny štart je od 6.00 h, ale ľudia sa hrnú už od 5.00 h a potom aj na prvé kontroly prichádzajú skôr ako kontrola podľa oficiálneho rozpisu. Na druhej strane v takom množstve účastníkov sú aj pomalí, ktorí zas prichádzajú až keď je kontrola preč. Viem, že na Bukovú poslední oneskorenci prišli až po 3.00 h nadránom. Aby sa všetci stihli, tak by tam musela byť kontrola veľmi dlho. Na začiatku by to nebol až taký problém, ale posledné kontroly by tam mali byť 12 – 16 hodín a najhorší je cieľ. Brezová je oficiálne od 18.30 h do 8.00 h, tj 13,5 h a je to v škole, kde už o 8.00 prišla upratovačka upratať po nás...

Tak isto sme špekulovali ako vymyslieť ”blbuvzdorný” systém číslovania účastníkov na štarte, ktorý by veľmi jednoducho a hlavne rýchlo pridelil čísla, lebo bohužiaľ aj tento rok boli zmätky pri číslovaní... Na urýchlenie odbavenia na štarte sa dávali lístky už vo vlaku z Trnavy do Bratislavy, bohužiaľ len v jednom a väčšina prišla inými spojmi... Nič sme nevymysleli, ak máte dobrý nápad, tak ho uvítam.

V roku 2013 bude už jubilejný 40. ročník a dúfam, že prebehne bez problémov.

Vladimír Chrapčiak

Späť na zoznam MKD 2011-2016