April 2011

T100 žije a v roku 2011 opäť bude

Po Petrovi Minárikovi ostalo niekoľko pochodov. Aby sme si uctili jeho pamiatku, tak sme si pochody podelili a organizujeme ich ďalej. V roku 2010 Kráľovičovci zorganizovali Orešanský Botocross, Kráľovič a Bada Vianočný pochod. V roku 2011 Wágner udržal tradíciu zimného prechodu Čiernou skalou. A v máji bude aj pochod Kade nás nohy ešte neniesli (Bada a Nižňan). Spomenuté pochody budú pokračovať aj v budúcich rokoch.

No hlavnou Minárikovou akciou bola Trnavská 100. Je obdivuhodné, že Peter to spolu s ďalšími kamarátmi dokázal doviesť do takej dokonalosti a už aj medzinárodnému ohlasu. Všetci sme chceli T100 zachovať, ale nik nechcel byť hlavným organizátorom. Nakoniec sme to zobrali s Ivanom Nižnanom spoločne. Postupne sme pooslovovali pravidelných kontrolórov. Všetci prisľúbili účasť a ozvali sa aj noví, ktorí chcú pomôcť.

Tradične prvý júnový víkend (4. - 5.6.2011) uvidíme ako sa nám to podarilo. Srdečne vás všetkých pozývame na štart na bratislavskej hlavnej stanici.

Vladimír Chrapčiak
Jeden z hlavných organizátorov

Máj 2011

Účastníci Trnavskej stovky do roku 2010

S potešením som sa dozvedel, že T-100 bude aj v roku 2011. Aby som prispel niečím aj ja, dovolil som si spracovať tabuľku úspešnosti účastníkov T-100 po uplynulých ročníkoch. Nebohý Peter Minárik prestal už pred pár rokmi evidovať všetkých účastníkov, lebo ich bolo veľa. Viackrát sme sa o tom bavili, že by bolo dobré pokračovať v evidencii účastníkov. Túto tabuľku som urobil tak, že k poslednej, ktorú Peter urobil v roku 2007, som pripočítal tých, ktorí prišli do cieľa v rokoch 2008, 2009 a 2010 podľa jeho záznamov. Do tabuľky som zaradil iba tých, ktorí majú aspoň desať úspešne zvládnutých stoviek. Samozrejme, že tam môžu byť chyby. Ak niekto má desať a viac úspešných T-100, nech sa mi ozve na moju mailovú adresu rosina.jozef[zavináč]gmail.com alebo na tel. 033-393 2154. Ak ma tým niekto poverí, som ochotný dať celkovú tabuľku úspešnosti T-100 dokopy.

Srdečne zdraví Jožo Rosina

Jún  2011

Posedenie s diaľkoplazom

Keď som sa nedávno prihlásil, že budem robiť evidenciu účastníkov diaľkového pochodu Trnavská stovka, netušil som, čo mi to prinesie. Po 38. ročníku sa mi telefonicky ohlásil známy stovkár Karol Šulek a tvrdil, že má v tabuľke úspešnosti zaevidovanú o jednu prejdenú stovku menej. Stretli sme sa osobne 8.6.2011 v krčme na Zelenom kríčku, kde sme si vzájomne prezerali svoje diplomy z absolvovaných Trnavských stoviek. Zodpovedne prehlasujem, že Karol Šulek ich mal po 37. ročníku prejdených 30 a po tomto ročníku 31. Všetky diplomy má pekne uložené a zoradené chronologicky podľa uplynulých rokov, ktokoľvek sa môže presvedčiť, že je to tak. Nezostáva mi nič iné ako urobiť opravu v tabuľke úspešnosti po 38. ročníku. Okrem toho má asi 4 diplomy za prejdenie trasy až do Trenčína, ale to zatiaľ neevidujem.

Jožo Rosina

T100 v roku 2011 v číslach

V dňoch 4. - 5. 6. 2011 sa uskutočnil už 38. ročník diaľkového pochodu Trnavská 100. Tu je malá štatistika:

• Počet účastníkov na štarte: viac ako 495 – rekord podujatia, z toho žien 57

• Počet účastníkov, ktorí prešli minimálne 67 km (tj. po Bukovú): 313, z toho žien 22

• Počet účastníkov, ktorí došli na Brezovú: 174, z toho žien 8 (niektorí došli až po mojom odchode z cieľa, dodatočne doplníme)

• Pokračovali ďalej: 1 – Peter Lešták, došiel po Nové Mesto nad Váhom

• Najstarší účastník na štarte: Ondrej Rím, ročník 1930

• Najstarší účastník v cieli: Jaroslav Hanus, ročník 1932

• Najmladší účastník na štarte: Martin Matuška, ročník 1999

• Najmladší účastník v cieli: Tomáš Savaic, ročník 1994

Obdivuhodná je najmä kategória 70 - 79 rokov, keď z 5 na štarte všetci došli na Bukovú a až 4 došli do cieľa. Gratulujem a závidím.

Výkon účastníkov vynikne, ak si uvedomíme aj poveternostné podmienky – od rána veľmi teplo a dusno, večer poriadne búrky. Aj tak vyše 2/3 došlo na Bukovú a až asi 180 na Brezovú – klobúk dolu.

T100 očami organizátora

Peter Minárik postupne vybudoval z Trnavskej 100 najchýrnejší diaľkový pochod v Malých Karpatoch. Po jeho smrti sme si delili dedičstvo – 6 pochodov. Bez problémov si kamaráti pobrali 5 pochodov, ostala len ”vlajková loď” – T100. Nakoniec sme si to s Ivanom Nižnanom zobrali my dvaja s podmienkou, že nám ďalší pomôžu. Niektorých kontrolórov sme poznali, na ostatných sme s pomocou Petra Badu a Štefana Minárika postupne získali kontakty. Všetci sľúbili účasť. Dokonca sa ozvali aj ďalší. Mne organizovanie komplikovalo to, že týždeň pred T100 som organizoval veľkú medzinárodnú konferenciu v Smolenickom zámku a preto T100 bola na slepej koľaji.

Štart zabezpečili Tesláci – Ivan a Marián Nižnanovci, Štefan Sládeček, Peter Groman, Iveta Szocsová a Ľudovít Bahurinský. Na Bielom kríži boli Cyril Porubanec a Laco Farkašovský. Tri kamenné kopce odkontrolovali manželia Orolínovci. Na Pezinskej Babe pečiatkovala (a dávala palacinky) Beáta Mačicová s kamarátkou, chatu Pod Korenným vrchom na inváziu turistov pripravil Peter Bada. Na Čermákovej lúke sa utáborili Kráľovičovci. Vápennú tradične zabezpečil horolezecký oddiel SKOBA – Ján Trubač a spol. V reštaurácii na Bukovej úradovali Viselkovci. Zaťkovci na kontrole v Rakovej zmoknutých a už riadne unavených diaľkošľapov napojili čajom a nakŕmili cesnačkou. Poslednú kontrolu pred cieľom (reštaurácia na Dobrej Vode) zvládol Štefan Minárik s kamarátmi. A v cieli na Brezovej mi robili spoločnosť Ľudovít Bahurinský a Martin Obrtal. Školu na učilišti zabezpečil Jaro Sasák. Sponzorské poskytli reštaurácia Takáč a predajca navigačnej techniky Secar.

Ja som si prešiel začiatok od Bratislavy po Čermákovu lúku a potom na Zochovu chatu a do Modry. Tam všetko klapalo ako hodinky. Na štarte sa ešte objavil Jožo Junas so sponzorským – ľadvinkami. Čo som sa rozprával s účastníkmi a potom aj s kontrolami, tak všetko išlo bez problémov – okrem výdatných dažďov. Kontroly fungovali aj v lejaku – všetkým vám ďakujem. Jediné problémy boli len v cieli – nevyznačili sme odbočku z červenej do školy, kde bol cieľ. Tí, čo tam prišli prvýkrát, nám to vytýkali. Druhú chybu sme spravili, keď sme odišli z cieľa o 7:00 a po našom odchode došlo ešte pár oneskorencov.

Dosť sme diskutovali o cyklistoch. Pešiakov predbiehali prakticky po Pezinskú Babu, kde boli pešiaci ešte dosť nahusto a hlavne strmina z Konských hláv bola dosť nebezpečná. Ďalší problém s cyklistami je na posledných kontrolách – cyklisti prídu veľmi skoro a potom sa dlho čaká, kým prídu pešiaci. Napríklad v cieli treba byť 14 hodín... Niektorí majú názor, že T100 je diaľkový pochod a cyklisti tu nemajú čo robiť. Na druhej strane cyklistika je móda, ktorej sa venuje čoraz viac ľudí. Musíme na túto tému diskutovať a do budúceho ročníka prijať nejaké rozhodnutie. Uvítam vaše názory do diskusie.

Chcem sa poďakovať všetkým organizátorom a kontrolám (najmä tým čo zmokli) za to, že T100 prebehla bez problémov. Chcem sa ospravedlniť tým, čo v cieli nikoho nenašli. A chcem sa ospravedlniť aj tým, ktorým som v prehľade skomolil meno – píšte čitateľnejšie J . Zároveň sľubujem, že na budúci rok budeme lepší.

Niekto si zabudol zablatenú čelovku v cieli. Je u mňa, majiteľ sa môže prihlásiť.

Vladimír Chrapčiak

August 2011

Z histórie Trnavskej stovky

Milí mladí stovkári !

Pretože po 38. ročníku T-100 vás pribudlo niekoľko desiatok, ak nie stoviek, ktorí ste sa tohto pochodu zúčastnili a dokonca ho napriek zlému počasiu absolvovali, rozhodol som sa priblížiť vám jeho minulosť. Pretože prvých desať ročníkov /1974 - 1983/ je vďaka ich organizátorom, trnavským horolezcom, dosť dobre zdokumentovaných, začnem od 11. ročníka.

Po skončení 10. ročníka sa začalo otvorene hovoriť, že ďalší ročník Trnavskej stovky už dovtedajší organizátori nebudú poriadať. My, skalní účastníci, sme však stále verili, že stovka bude. Keď sa priblížil prvý júnový víkend, nikto nevydal žiadne propozície pochodu. Začali sme sa zmierovať so skutočnosťou, že T-100 už zanikla. Napriek tomu sme v sobotu 2.6.1984 nasadli v Trnave na prvý ranný vlak a cestovali do Bratislavy. Cestou sme sa navzájom ubezpečovali, že ak pochod nikto nezorganizuje, prejdeme si ho sami bez kontrol z úcty k tradícii. V Bratislave pred hlavnou stanicou /zhruba v tých miestach, kde dnes stoja taxíky/ bývali štarty prvých desiatich ročníkov. Tentokrát tam nebol nijaký štartovací výbor. Stál tam však štíhly mladík v šušťákovej súprave, ktorý vyzeral skôr ako atlét, než ako turista a na chrbte mal zavesenú tabuľu so všetkými informáciami. Volal sa Juraj Hromkovič a bol členom TJ Štart VD Bratislava. U neho sme sa zaprezentovali, prevzali sme si kontrolné lístky - obyčajné kúsky papiera a vyrazili sme na známu trasu. Kontroly neboli zabezpečené, preto sme si robili kontroly sami: 1. Biely kríž - opísali sme údaje z turistického hríbika, 2. Pezinská Baba - v reštaurácii sme si dali opečiatkovať lístok, 3. Sološnická dolina - opísali sme údaje z turistického hríbika, podobne na Vápennej, 4. Amon - opísali sme údaje z hríbika, 5. Buková - v krčme sme si nechali opečiatkovať lístok., 6. Smolenice, 7. Trnava - cieľ na železničnej stanici sme si nechali opečiatkovať lístok. Kontrolné lístky sme potom zaslali poštou na adresu Juraja Hromkoviča, Osadná 9, Bratislava. Tento lístok mám dodnes vo svojom archíve a opatrujem ho ako vzácnu relikviu. Celkový priebeh pochodu bol tradičný, až po krčmu na Bukovej. Tam nastala zásadná zmena oproti minulým ročníkom - posledných 26 km sme šľapali po asfaltke do Trnavy na stanicu, kde bol cieľ. Tento úsek bol tragikomický - nohy nás síce boleli, ale vidina svetiel Trnavy na obzore nás nútila pridať do kroku. Idúc cez dediny Trstín, Bíňovce, Boleráz a Šelpice sme zobudili vždy všetkých psov, ktorí sa rozštekali a štekali až kým neprešiel posledný z nás. Asi vo dvoch dedinách bola svadobná zábava a hrala tam hudba svadobčanom do tanca a nám do kroku.

Niekedy koncom júna 1984 som dostal rukou písaný list od Juraja Hromkoviča /e-mail ešte neexistoval/, v ktorom bol aj zoznam zúčastnených diaľkoplazov 11. ročníka T-100.

Úspešní účastníci:

  1. František Pristaš
  2. Karol Šulek
  3. Eva Pristašová
  4. Milan Kudláč
  5. Ľuboš Šopák
  6. Karol Tauber
  7. Peter Popov
  8. Melichar Klokner
  9. Ján Vida
10. Stanislav Kovár
11. Štefan Sládeček
12. Jozef Rosina
13. Jozef Adamovič
14. Miroslav Mauer
15. Jozef Mauer
16. Peter Horváth
17. Vladimír Sucha
18. Rudolf Rosina
19. Juraj Sojka
20. Viliam Vida
21. Emília Havranová
22. Gabriel Havran
23. Ľubomír Sokolovský
24. Ján Draho
25. Marián Kotleba
26. Jozef Daško
27. PeterObdržálek
28. Štefan Planeta
29. Vlado Grauzel
30. Jaroslav Jánošík
31. Katarína Pôbišová
32. Vincent Novota
33. Bystrík Babor
34. Jozef Kimlička
35. Roman Ravinger
36. Margita Ravimgerová
37. Tomáš Kuchta
38. Juraj Kozina
39. Ondrej Rím
40. Juraj Hromkovič

50 km absolvovali:

turisti, ktorí vzdali:

1. Vojtech Krištín

1. Roman Hýbela

10. Peter Mesároš

2. Táňa Businská

2. Ján Kadlec

11.Rudolf Lopatka

3. Dušan Veninger

3.Jozef Sahuľ

12. Vojtech Rybanič

4. Dana Hromkovičová

4.Jaroslav Dávidek

13.Peter Tureček

5. Michal Suchoň

5. Peter Hanus

14.Vlado Kirinovič

6. Štefan Vysudil

15.Marian Kováčik

7. Ján Murgaš

16. Miroslav Kohút

8. Peter Solivajs

17.Ján Muškát

9. Iveta Melušová

Juraj Hromkovič je teda významnou postavou v dejinách Trnavskej stovky! Bez neho by sa nebola udržala kontinuita tohto najpopulárnejšieho diaľkového pochodu v malokarpatskej oblasti. Som mu za to nesmierne vďačný! Je iróniou osudu, že odvtedy sme sa nestretli. Možno preto, že pôsobí v zahraničí. Svojím obetavým činom v roku 1984 vytvoril podmienky pre nástup novej skupiny organizátorov T-100 na čele s Petrom Minárikom. Ale o tom snáď niekedy nabudúce.

Srdečne zdraví Jožo Rosina

Späť na zoznam MKD 2011-2016