Máj 2001

KALENDÁR

2.6.2001 TRNAVSKÁ STOVKA 28.ročník
(sobota - nedeľa) Klub TD a T Trnava

Trasy: 168 km/3850 m, 100 km/2800 m, 65 km/1500 m, 37 km/1050 m
  168 km: Bratislava, hl.žel.st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba
            - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
            - Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Trenčín/Uherský Brod
Štart: Bratislava, hl.žel.st., 6.00 - 8.00 h (pod schodami, Žabotova ul.)
Cieľ:  37 km: Čermákova lúka, do 17.00 h
        65 km: Buková, reštaurácia, do 23.00 h
      100 km: Brezová pod Bradlom, do rána 8.00 h
      168 km: a, Trenčín, nedeľa do 24.00 h, po červenej TZ /slovenská verzia/
                    b, od Mikulčinho vrchu - Vysoký vrch - Nový dvor - Repové - Lokov
                    - Bojkovice - Uherský Brod, žel.st., nedeľa do 24.00 h /česká verzia/
Iné: Prvá akcia zaradená do plnenia MK SUPERDIAĽKOPLAZ 2001
Riaditeľ podujatia: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava
                          tel: 0805/5521 056

Jún 2001 

Aká bude tohtoročná Trnavská stovka ???

Tá tohtoročná bude v každom prípade prvá v novom miléniu. Inak dvadsiata ôsma v celkovom poradí, z toho desať prvých ročníkov bola v opatrovaní trnavských horolezcov z HO Slávia Trnava, potom nasledoval jeden, "bezprízorný", ktorého sa na poslednú chvíľu ujali turisti z TJ Štart Bratislava, ďalšie, od 12.ročníka, boli v réžii TJ Štart Tatrachema Trnava. Tie boli pamätné najmä zmenenou trasou, nekončiacou na Brezovej pod Bradlom, ale po záhoráckej zachádzke na Jahodníku. Tak ako sa tam postarali o turistov, bolo doteraz nevídané. Vynikajúci guláš, teplý kúpeľ, dobré zdravotné zabezpečenie, dokonca aj so sanitkou a unavený turista si mohol aj zdriemnuť v dobrej posteli. Od roku 1989 sa vrátila trasa definitívne do pôvodnej podoby, s cieľom na Brezovej. Od roku 1995 sa organizácie definitívne ujal Klub trnavských diaľkoplazov a turistov. Aj tentoraz podľa oficiálneho itineára bude mať 91.486 metrov na dĺžku a to pre tých, čo sa pustia na tú kratšiu stovku, a 167.997 metrov pre tých, ktorí toho ešte nemali dosť. Konať sa bude pochopiteľne v sobotu, prvú júnovú, s dátumom 2. Meniny bude mať podľa jednotlivých účastníckych štátov Xénia /SR/, Jarmil /ČR/, Kármen /MR/. Ak by prišli aj Nemci, môžu osláviť Marcusa. Tí, čo sa dopravia až do cieľa, podľa vierovyznania si môžu v nedeľu 3.júna pripomenúť kresťanský sviatok Zoslania Ducha Svätého alebo islámsky Deň narodenia Mohameda.

Teplotný rekord na tento deň bol tu pod Malými Karpatmi 32,4 stupňa Celzia. Túto teplotu namerali v roku 1979 v mieste štartu Trnavskej stovky, v Bratislave. Aká bola opačná rekordná hodnota, to by vedeli povedať už nie meteorológovia, ale mnohí jej priami účastníci.

Platiť bude už v tento deň dlhšiu dobu letný stredoeurópsky čas a tak podľa neho v mieste štartu vyjde Slnko 3 minúty pred 5. hodinou rannou. Zapadne o 20.h 43.minúte. Dôležité je, že Mesiac bude 3 dni pred splnom a tak účastníkom nočnej časti z Bukovej na Dobrú Vodu a potom aj Brezovú celkom dobre posvieti. Vrcholiť bude o 22.h 21.min. a zapadne až nad ránom, o 3.21 h. Či ozaj posvieti tak ako treba, to ťažko povedať. Treba si držať palce, aby na malokarpatských lúkach ešte nezačala kosba. Ľudová skúsenosť totiž hovorí:

"Netreba v júni o dážď prosiť,
príde on, len čo sa začne kosiť."

Nuž a stovka v daždi, o tom by viacerí mohli v suchu dlho rozprávať...

Edo Krištofovič

28.ročník - Trnavská stovka v roku 2001

Čo nás čaká a čo neminie...

Dvadsiaty ôsmy ročník, "čože je to proti sláve Božej, nič moc", ako by povedala stará babka Blažková. Do veľkej oslavy si musíme ešte počkať dva roky...
Z iného uhla pohľadu to ale máme zasa prvý ročník Trnavskej stovky v novom storočí a tisícročí a tak ďalej.

Takže v skratke čo nás čaká:

• štart je pod hlavnou železničnou stanicou od 6. do 8.hodiny ráno.

• kontrol bude ako obvykle neúrekom, jedna lepšia ako druhá, možno aj na niektorej s prekvapením /záleží, čo rozumiete pod slovom prekvapenie/.

• na kontrolách budú aj trnavskí trampi, trnavskí horolezci, vegetariánky a možno príde aj kúzelník...

• na 35.km bude znova možnosť skončiť pochod a to pre deti, ženy, vojakov, invalidov a dôchodcov.

• na vrchole Vápennej, pri prameni, bude možno aj niečo iné.

• Buková, tak ako po iné roky, vďaka vedúcemu a majiteľovi reštaurácie Tiborovi Škrabákovi vyjde v ústrety každému hladnému, smädnému či chromému. Avšak služby navyše neposkytuje.

• Dobrá Voda - bude tento rok naozaj dobrá. Možno pre niektorých aj konečná. Spojenie odtiaľ je pomerne dobré. Prvý autobus ide zároveň s prvými slnečnými lúčmi. Druhý s druhými.

• Brezová, Brezová ten náš pupok sveta, si budete určite spievať aj vy minimálne od polnoci do rána. V tomto čase je úplne odrezaná od sveta, skoro ako v Senegale... Škoda, že tu nie je postavená Elektra, možno by išiel nejaký vlak alebo autobus navyše.

• komu ani potiaľto na svoje ničenie nestačí, tak má zelenú a môže ísť ďalej po červenej až do Trenčína...

To by bolo v skratke tak ako po iné roky všetko. Aj z týchto krátkych propozícií vidíte, že sa nič moc nemení ani na trase, ani na organizátoroch. Peňazí niet, je to už samozrejmosť, sponzorov na turistiku nenalákate, ale chuť nám to nezoberie. Ideme na to !!!

Takže - ring voľný, môžeme šliapať ...

Nakoniec upozornenie pre prvošliapačov. Nedajte sa zlákať rôznymi "odborníkmi na trasu, tempo a pitný režim". Robte všetko podľa seba, svojich možností a skúseností, uvidíte, že takto najďalej prídete. Zablúdiť nemáte kde, veď ste v Malých Karpatoch a ešte k tomu na červenej značke.

za organizátorov Peter Minárik

Anketa s najlepšími z najlepších stovkárov

Pred 28.ročníkom Trnavskej stovky sme položili sedem základných otázok piatim "najvytrvalejším" účastníkom, ktorí majú doteraz najviac úspešných účastí na tomto pochode. Sú to títo páni diaľkoplazi:

1. Peter Obdržálek, 21/20 (počet účastí / počet prejdených trás 100 km)

2. Karol Šulek, 20/20

3. Celo Radványi, 22/19

4. Jozef Rosina, 22/19

5. Atilla Korčok, 19/19

Otázky:

1. T-100 sa ide už po 28-krát, čo Ťa k nej priťahuje?

2. Znovu sa pokúsiš prekonať jej trasu a prečo? Nebolo toho už dosť? Nie je to preto, že sa nechceš dať predbehnúť tými za tebou?

3. Aký máš "bojový plán" na tento rok?

4. Plánuješ nejaký zvláštny "pitný režim", keď bude nejako obzvlášť horúco?

5. Pôjdeš ako samotár, s partiou alebo len tak, ako sa bude dať?

6. Veľmi sa potešíš, keď postúpiš o jedno miesto v hodnotení o najviac účastí v T-100 ?

7. Prezraď, čo raňajkuješ pred stovkou, že máš také ľahké nohy a rýchly krok?

Odpovede:

Peter Obdržálek

1. Všetko.

2. Samozrejme, však som nejaká tá jednotka.

3. Tajný.

4. Nie, bežný ako na iných pochodoch. Ale na Pezinskej Babe menej než 4 pivá.

5. Ako sa bude dať. Chvíľu tak, chvíľu zase onak... Dúfam, že ma Anjelik neopustí.

6. Nadovšetko, len na to čakám.

7. Ráno nikdy neraňajkujem. Na stanici v Bratislave aspoň jedno pivo. Prvé jedlo tak na 3.kontrole - Beatinu palacinku.

Karol Šulek

1. Dokázať sám sebe, že to ešte zvládnem.

2. Samozrejme, že sa pokúsim zdolať Trnavskú stovku. Mám rád prírodu a turistiku. Niekedy mám pocit, že už toho mám dosť, ale po roku, keď na všetky útrapy zabudnem a idem to znovu. Nikdy som sa však nezaujímal o poradie, ale poteší to, keď sa nájdem medzi prvými...

3. Plán na zdolanie T-100 samozrejme mám a ako posledná skúška je prejsť 40 km pochod Hrady a zámky. Zbytok taktiky je tajný!

4. Pitný režim je veľmi dôležitý. Ale ja budem sa riadiť ako obyčajne. Pri každom možnom občerstvení si dať dve pivá a na cestu si zobrať jedno (1) pivo a pol litra (1/2) rumu (40%).

5. Nie vždy sa nájde kamarát.

6. Trochu sa poteším...

7. Bežne nezvyknem raňajkovať a ani pred stovkou zvyky nemením. Raňajkujem až po 15.kilometri.

Celo Radványi

1. Čo ma priťahuje k stovke? Predovšetkým to, že vôbec je a na rozdiel od iných dlhých šliapakov, na ktoré však veľmi nechodím, je to predovšetkým "moja domáca stovka".

2. Samozrejme, že sa ju pokúsim zdolať, ale asi tak isto, ako posledné tri ročníky predtým, ju nedokončím. A nie je to preto, že Obdržálek ma vždy chce na štarte podplácať už ani nie rumom, ale koňakom. Vzmohol sa, hnusoba!!!

3. Aký mám "bojový plán" ? Vyraziť, nechať si otlačiť nohy, stretnúť "fúru" známych a nakoniec si zanadávať "aký som ja len somár", že som sa znovu dal tomu Minárikovi naviesť, a to bez ohľadu na to, či ju prejdem alebo nie.

4. Akýže to "pitný režim", podľa našich skúseností treba piť všetko čo sa dá a čo nám chutí. Nie som zas až taký "ochotný", ako svojej doby boli dvaja Smoleničania, ktorí si vopred vyniesli tekuté pohonné a pitné zásoby na trať.

5. Väčšinou som šiel s partiou, ale v posledných rokoch mi väčšinou partia nevyhovovala alebo ja som s ňou už nestačil. Tak pre tento rok veru neviem.

6. Samozrejme by mi to dobre padlo, ale zas už ma to až tak nevzrušuje.

7. Ľahké nohy a krok už dávno nemám ako voľakedy, ale zato raňajkujem normálne. Na tomto mieste však udávam, že nie som vegetarián.

Jozef Rosina

1. Možno dokázať sám sebe, že mám ešte na to! Ďalej nevšedná atmosféra celého podujatia - stretnutia s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny. Zážitkom je napríklad počúvať príhody z ciest Svetozára Krna, známeho cestovateľa, turistu a politológa, ktorý tiež patrí medzi tradičných účastníkov stovky. Alebo vychutnávať svojský humor mojich "konkurentov" - Obdržálka či Cela Radványiho.

2. Ak sa podarí a bude slúžiť zdravie, tento rok by som mal zdolať T-100 už po dvadsiatykrát. A to si, úprimne povedané, nemôžem nechať ujsť! No a o rok sa zase uvidí...

3. Podarilo sa mi schudnúť, čo bolo tiež súčasťou "bojového" plánu. Ináč nemám nič nové, taktika rovnaká ako po iné ročníky, t.j. kráčať, pokiaľ sa dá, a potom sa dovliecť do cieľa.

4. Osvedčil sa mi pitný režim na báze obyčajnej pitnej vody, prípadne sa dá akceptovať ešte pivo. Vyhýbať sa treba tvrdému alkoholu, ktorý je pre vyčerpaný organizmus pri horúcom letnom dni doslova "zabijakom".

5. Priebeh bude tradičný - vyrazím z Bratislavy s nejakou skupinkou, ktorá ma čoskoro odbehne, potom ich párkrát ešte dobehnem na kontrolách zas ja a počas cesty sa "zveziem" chvíľku s každým, kto ma bude predbiehať. Väčšinou cesty však prejdem asi sám, mám to vyskúšané - pomaly a vytrvale budem šliapať až do cieľa. Nič ma nezlomí, len je ten cieľ.

6. Samozrejme!!! Aj keď viem, že Obdržálek "nespí" a tiež asi postúpi o jedno miesto. Bude to aspoň predmetom "filozofických úvah" vo vlaku ráno po stovke z Brezovej domov. /Machrujeme tam pred "novicmi", ktorí boli na stovke po prvýkrát/.

7. Pred stovkou jem všetko, čo máme doma !!! Bez výhrady! A že by som mal ľahké nohy a rýchly krok, to som si ešte za 22 rokov veru nevšimol.

Atilla Korčok

1. Všetko, čo s ňou súvisí a za každého počasia, proste T-100 tu je a ide sa.

2. Samozrejme, že trasu chcem zdolať, veď T-100-ky nikdy nie je dosť! V mladších rokoch som mal tendencie nedať sa príliš predbiehať. Ale teraz ma vôbec nezaujíma, čo sa deje predo mnou alebo za mnou.

3. Žiaden zvláštny nemám. Proste byť zdravotne a kondične fit. Ostatné záleží na počasí, veď T-100 má už človek po toľkých rokoch vlastne v krvi.

4. Zase nič zvláštne. Všetko záleží na počasí, veľmi teplo - veľa pitia, chladnejšie - tak menej. Každopádne cez deň to budú džúsoviny alebo čistá voda. Na občerstvovacích zastávkach aj pivo a v noci aj nejaký frťan na povzbudenie.

5. Dokážem chodiť aj sám (predtým to bývalo dosť často), keď je človek odkázaný len na seba. Ale dokážem aj s veselou partiou. V posledných rokoch to býva hlavne s Janičkou, ktorá nemá rada neustály dážď. Ale kto ho má rád?

6. Ako som spomínal, pretekárčenie mám už za sebou. Budem rád, keď to v sledovaní T-100 bude 20/20. Ale aj keby to bolo 10/10, či 5/5, bolo by mi to jedno, hlavne, aby to boli rovnaké čísla.

Horám a diaľkam a blížiacej sa T-100-ke zdar!

otázky pripravil Peter Minárik

Účasť na T-100

Upresnenie účastníka, údaje aj pre budúcu encyklopédiu

NIŽNAN Ivan /nar.1941/ - popredný slovenský diaľkoplaz, ktorý absolvoval veľké množstvo diaľkových pochodov, predovšetkým v oblasti Malých Karpát. Nie vždy sa stretol s pochopením niektorých organizátorov, ale i funkcionárov KST. Niektorí organizátori zašli až tak ďaleko, že v snahe znehodnotiť jeho nesporné športové výkony sa snažili pozabudnúť na niektoré jeho pochody jednoducho tým, že ich "pozabudli" uviesť v štatistike. Dlhé roky sa snaží, aby sa na správnu mieru uviedli napríklad štatistické údaje o jeho účasti na T-100, ale bezúspešne.

Tento prehľad bude rozmnožený a rozdávaný účastníkom T-100 pred a počas Trnavskej stovky, ktorá sa uskutoční v r.2001. Uvažuje sa aj o jeho rozšírení v zahraničí, napr. účastníkom protestov pred budovou ČT v Prahe.

Prehľad absolvovaných diaľkových pochodov "T-100" turistom Ivanom Nižnanom:

1983 - 100 km,

1987 - 100 km,

1988 - 100 km,

1989 - 100 km,

1990 - 100 km,

1991 -   37 km,

1992 -   75 km,

1993 - 100 km,

1995 - 100 km,

1996 - 100 km,

1997 - 100 km,

1998 - 100 km,

2000 - 100 km,

 Do roku 2001 celkom 13 účastí z toho 11 úspešných.

S pozdravom "Pravda vítezí" a Sľúbili sme si lásku".

Ivan Nižnan

Júl 2001

Vyhodnotenie 28.ročníka Trnavskej stovky

28.ročník T-100 sa konal v dňoch 2. a 3. júna 2001. Celkovo sa ho zúčastnilo 193 turistov všetkých kategórii. Počasie bolo cez deň príjemné, bez väčších horúčav, búrok a silného vetra. Horšie to bolo v noci. Okolo polnoci sa silne ochladilo a začalo jemne, ale husto pršať a pršalo až do štvrtej hodiny rannej. Potom sa znovu vyčasilo. Skúseným stovkárom to však nejako zvlášť nevadilo. Vidieť to aj na ich výkonnosti, veď skoro dvakrát viac turistov prišlo do cieľa stovky, ako sa zúčastnilo na kratších trasách.

Celkový počet účastníkov:    193 turistov

z toho na 100 km:   119

menej ako sto km:     67

cykloturisti:       7

Najstarší účastník:  Janko Parcer, Prievidza, 1923

Najmladší účastník:  Michaela Júdová/Padová, 2000 

Najstarší pokoriteľ stovky: Janko Parcer, Prievidza, 1923

Najmladšia pokoriteľka stovky: Janka Filová, BA, 1985

Najmladší pokoriteľ stovky: Ján Baláž, Hlohovec, 1984

Teraz to najdôležitejšie: Sponzori 28.ročníka T-100

1. Občerstvenie, Takáč a syn - /2 sudy piva/

2. Slovria Slovakia a.s. - /tlač diplomov/

3. Potraviny Blesk - Ivan Blesák -/tekutý alkohol/

4. Dovičič František - /kontrolné karty malé/

5. Cukráreň, Branislav Vadovič, Okružná 6, Trnava /nápoje a voda/

6. Královič a syn - /Tlač kontrolných kariet a finančný dar na zhotovenie pohľadníc/

Všetkým sponzorom, ktorí sú tu uvedení a aj tým, ktorí ich zabezpečili, organizačný štáb veľmi pekne ďakuje a želá im, aby si tieto dobré zvyky uchovali najmenej do budúceho roku.

Účastnícka TOP TEN

1. Obdržálek Peter, Bratislava, 22/21

2. Šulek Karol, Trnava, 21/21

3. Rosina Jozef, Trnava, 23/20

4. Korčok Attila, Bratislava, 20/20

5. Radványi Celo, Trnava, 23/19

6. Hanuš Jaroslav, Nitra, 20/19

7. Toma Jozef, Veľké Uherce, 20/19

8. Bada Peter, Trnava, 19/19

9. Klokner Melo, Bratislava, 19/19

10. Suchoň Michal, Špačince, 21/18

Päť naj v roku 2001

najstarší stovkár:

1. Jan Parcer, Prievidza, 13.7.1923

2. Ondrej Rím, Bratislava, 24.3.1930

3. Melo Klokner, Bratislava, 7.8.1932

4. Jaro Hanuš, Nitra, 20.11.1932

5. Vlado Stotka, Bratislava, 9.10.1934

najmladší stovkár:

1. Janka Filová, Bratislava, 29.3.1985

2. Ján Baláž, Hlohovec, 15.5.1984

3. Pavlína Balážová, Hlohovec, 24.1.1983

4. Jozef Kamenčík, Hlohovec, 26.7.1983

5. Peter Korenčiak, Viničné, 20.10.1983

Fakty, bludy, klebety... z T-100

- Na štarte, ale i v cieli sme privítali aj organizátorov ďalších MK stoviek, Tesláckej "2x50" a dosť, Ivana Nižnana a Pochodu ŠPCH Pavla Nádaského. Prišli nielen na "skusy", ale aj plniť MK superdiaľkoplaza, ale hlavne "odkukať" si, kde a ako treba turistom podávať pivo.

- Po prvýkrát sme mali na štarte batoľa ženského rodu. Bola to dcéra Ruda P. a Janky J. - Michaela, ktorí ju takto zaúčajú od malička do tajov diaľkovej turistiky. Aj keď prešla len jej časť, že bola najmladšia, jej nikto už nemôže zobrať.

- "Niekto" rozniesol na štarte zaručenú "správu", že na tohtoročnú stovku príde aj Ivan Bajo. Ihneď sa prihlásilo asi desať turistov, ktorí mu chceli robiť doprovod a ak by nevládal, že ho do toho cieľa aj dokopú... Boli sklamaní, keď zistili, že to bola kačica.

- Pred druhou kontrolu na Troch Kamenných kopcoch bol na ceste nápis palacinky nie sú. To oznamovala slečna Beatka, že už sa minuli. Desať dní pred stovkou mala objednaných vyše sto kusov. Všetko vraj nemohla stihnúť. Palacinky mala schované len pre P.O. Celo a spol. dostali guľky s makom, ktoré boli vraj chutné a jedlé.

- Na štarte a na celej trase stovky sa tohto roku pohybovala slečna Andrea Hajdúková z redakcie SME. Aspoň tak sa predstavila. Všetko chcela vidieť a skúsiť. Všetka česť, prešla celú trasu bez nejakých väčších problémov a prišla do Brezovej na prvý ranný vlak, aby si vychutnala tú spiatočnú rannú cestu, o ktorej tak veľa počula. Nevieme ale, aký to malo účinok.

- Kontrola na Rosničkovej lúke pod Vápennou bola tento rok experimentom. Bol to pokus o "skríženie" horolezcov s trampami. Podľa účastníkov pochodu bol úspešný. Kontrola bola vyhodnotená ako naj, najzabezpečenejšia, najlepšia, najzaujímavejšia atď. Samozrejme, veď čapovala pivo !!!

- Celo viedol tohto roku "malé stádo" turistiek dorasteniek. Keď už nevládali šliapať na Vápennú, takto im ten veru nadával "šlapte, šlapte, lebo Vás nakopem do riti a aj do gulí..." Šťastlivo ich doviedol na Majdán a potom pokračoval na Bukovú a tam niekde skončil..

- Imro I., vedúci kontroly na Bukovej, aby neumrel od smädu, mal objednaných 10 borovičiek, ale mohol ich piť len každú polhodinu. Čašníčka dodržovala poctivo termín nalievania. Aj preto vydržala táto kontrola dlho "čulá".

- Imro I. mal dohodu s Petrom O., že keď nepríde na Bukovú do 23. h, nebudú ho čakať a pôjdu ďalej. Presne o 22.59 sa otvorili dvere a v nich Peter O. Imro prehral zase jedno poldeci.

- Znovu musíme poďakovať vedúcemu reštaurácie na Bukovej, Tiborovi Škrabákovi, jeho srnčí guláš bol znovu na jednotku. Bol by si ho dal aj vegetarián.

- Kontrola na Dobrej Vode bola tohto roku v hostinci "U Prochádzku". Poskytol nám všetko potrebné, my sme boli spolu s turistami maximálne spokojní, či bol aj vedúci, to veru nevieme. Veď otravovať sa celú noc s unavenými turistami nie je nič moc.

- Nuž a na tejto kontrole prišiel s veľkým krikom Vlado J. z Bratislavy. "Kde mám svoje diplomy?" kričal. Odpoveď "V Tesle" a ani to mu nešlo do hlavy. Zobudil všetkých spiacich. Nedal si to vysvetliť. Nuž chlapci po 50-ke to majú ťažké. Dlhé noci mimo teplej postele milujúcej manželky im asi nerobia dobre...

- Trnavský maratónec Jozef G. ani pri svojom druhom pokuse neuvidel svetlá Brezovej. Vraj omylom prišli až do Plaveckého Mikuláša. Ale "nezakufroval". Na rok sme mu sľúbili zabezpečiť doprovod alebo si bude musieť kúpiť navigačný systém GPS, možno mu to do tretice vyjde ...

- Do Trenčína na trasu 169 km sa vybrali 7 turisti. Okrem tých klasikov sa vybrala aj Lenka Milotová z Košíc. Hoci je na T-100 druhýkrát, chcela zdolať tú najdlhšiu trasu. Išla bohužiaľ sama, kamaráti ju opustili. Uvidíme ako dopadla.

- Vekový rozdiel medzi najmladším a najstarším turistom bol rekordný - 77 rokov.

- Nestor Trnavských horolezcov, Celo, už po štvrtýkrát nedošiel do Brezovej. Vraj na staré kolená si vychutnáva nočnú prírodu s mladými "babami". Kto vie?

- Vilo V. je v tomto roku taký zaneprázdnený oslavou svojej 70 -tky, že aj na tohtoročnej stovke bol prítomný len o niečo viac ako duchom. Zaregistroval sa....

- Michal J. Anjelík mal výhrady voči organizátorom, a to že sme mu nezabezpečili "mäkší" asfalt na ceste na Dobrú Vodu a čo sme robili, keď sme nezabezpečili, aby po polnoci nepršalo!

- Tohto roku účastníci T-100 boli z rôznych klubov a organizácii, zopár tých zaujímavejších:

KST Hajloch Vinohrady, FC Tučné KDG, Bjatek Bratislava, Masochistický krúžok Komárno, ŠK Panter Trnava, Občerstvenie Takáč a syn, SOKOL Pezinok a mnoho ďalších....

- Dlhoročný diaľkoplaz a okrasa Trnavskej stovky, Ferko Mikulka, toho roku na stovke nebol. Márne sa jeho verní kamaráti na štarte obzerali, veru že HO nezazreli. Pracovné povinosti sú dnes pracovné povinnosti, možno už na rok sa situácia obráti k lepšiemu. A Ferko v jubilejnom roku svojho života si to asi nenechá utiecť.

Peter Minárik

Námet na rekonštrukciu T - 100

Trnavská stovka počas svojej 28 ročnej existencie sa stala skutočne obľúbenou, o čom svedčí každoročný počet jej účastníkov. Myslím, že na Slovensku z organizovaných DP nemá konkurenciu.

Žiaľ, v posledných rokoch sa celková situácia vo verejnej doprave značne zhoršila. A tak, ako to už naznačil aj Peter Minárik v poslednom MKD, Brezová pod Bradlom je odrezaná od ostatného sveta ako v Senegale. Okrem toho organizátorom sa veľmi zhoršuje situácia aj s umiestnením cieľa. Niektoré pohostinstvá nás nemajú rady - nezvyšujeme im moc tržbu. Unavený absolvent 100 km túry už totiž nemá moc chuť ani na jedlo ani na ohnivé pitivo a sníva už len čo najskôr sa dostať domov - do vlastnej kúpeľne a na vlastnú posteľ. Žiaľ, cieľ T-100 v Brezovej už v posledných rokoch tieto kritéria nespĺňa. Stresovaní sú organizátori a nespokojnosť sa prejavuje aj u účastníkov. Očakávať v tomto smere nejaké zlepšenie je iluzórne. Mali by sme sa teda prispôsobiť danej situácii a hľadať vyhovujúcejšie riešenie, aby nebola z toho dôvodu nejako ohrozená T-100.

Osobne sa mi zdá, že najlepšie by bolo "trasu obrátiť" a teda cieľ voliť v Bratislave, tak ako sme my v TJ Vinohrady organizovali v 70.rokoch /Malokarpatský šliapak/. A ak by TJ Tesla Bratislava /Ing.Ivan Nižnan/ súhlasil s umiestnením cieľa v ich klubovni na Pluhovej ulici, už nič ideálnejšie si ani neviem predstaviť. Samozrejme, že uvedená klubovňa kapacitne nemôže jednorázove prijať veľké množstvo ľudí, ale v danom prípade nejaká koncentrácia ľudí tu neprichádza do úvahy. Účastníci by postupne a značne rozptýlene prichádzali, ale zároveň - po krátkom odpočinku, aj odchádzali či už na vlakové, či autobusové spoje alebo už priamo domov /hlavne domáci Bratislavčania/. Na šťastie z Bratislavy sú ešte relatívne veľmi dobré spojenia aj v sobotu či nedeľu.

Z hľadiska bezpečnosti pešieho presunu by nočná časť mala pripadať na severnú časť Malých Karpát, teda úsek Brezová - Dobrá Voda - Buková. V tomto prípade by bolo ideálne štartovať v piatok okolo 22.h. Štart v Brezovej však v uvedenom čase však neprichádza do úvahy. Posledný vlak do Brezovej príde o 17.25, čo je pre pracujúcich neprijateľné.

Okolo 22.h však prichádza vlak do Myjavy z Nového Mesta nad Váhom, pričom k nemu sú dobré vlakové spojenia /osobné i rýchliky/ tak od Bratislavy ako aj Žiliny. Čo teda bráni štartovať T-100 z Myjavy ? Terajšia stovka meria do Brezovej cca 92 km, z Myjavy do Bratislavy, by to teda bola naozaj "poctivá" stovka a možnože ešte zo dva tri kilometre navyše. Brezová by sa prechádzala okolo polnoci - čo predpokladám, že ešte by sa dalo aj na námestí v reštaurácii Dolina. Dobrá Voda by sa absolvovala okolo 2.h - a predpokladám, že pán Prochádzka máva v tom čase ešte stále otvorené. Obec Bukovú by sme prechádzali, aspoň tí najrýchlejší, snáď okolo 5.h a väčšina okolo siedmej a v tom čase už určite nejaký obchod býva otvorený a možno, že by výnimočne včaššie otvoril aj ten náš šenkár. Ďalšie verejné pohostinstvo by bolo až na Pezinskej Babe. Od organizátorov by sa žiadalo podať jedno občerstvenie a to buď na Monrepose alebo v Sološnickej doline. Cieľ v Bratislave by mal byť vhodne vyznačkovaný napr. fáborkami, aby hlavne tí, čo by prichádzali po prvýkrát, neblúdili. Porozmýšlajme ...

P.S.
Na tohtoročnej T-stovke som sa vydal z Dobrej Vody na spiatočnú cestu do Bratislavy o 22.30 h. Stretával som ešte hodne putujúcich, ktorých som inštruoval, kde je kontrola na Dobrej Vode. Posledných som stretol medzi Sokolskýcmi chatami a žel. zastávkou Buková. Bol to Peter Obdržálek a spol. Stále išli svojím tempom. Už vtedy začalo dosť intenzívne poprchávať a dažďa na množstve čím ďalej pribúdalo. Keď som došiel po Bukovský kameňolom a pre stále silnejúci dážď a studený vietor som sa rozhodol ukončiť svoju cestu v Smoleniciach na žel.stanici po asfaltovej ceste cez Trstín na stanicu. Na železničnú stanicu som prišiel niečo po tretej hodine a v čakárni už drichmali: Ľudo Bahurinský, Fero Královič, a ďalší Trnavčan myslím, že to bol ten z Bukovskej kontroly a ešte jedna dáma. Bolo tam vcelku príjemne a ušla sa aj mne jedna voľná lavica. Do prvého nedeľného vlaku do Trnavy, ktorý išiel o 6.07, čas rýchlo ubehol a potom už prestalo aj pršať. Nebyť tohoto dažďa, bol som fyzicky a i psychicky pripravený znovu prejsť aj viac, ale aj tak som spokojný - prešiel som poctivú stovku a mám teda čisté svedomie - môžem spokojne spávať.

Bratislava, 6.6.2001, Ondrej Rím

Neslávny koniec Trnavskej 100

Neľakajte sa – Trnavská 100 sa ešte neruší, len s jej cieľom je (pomaly už tradične) problém. V roku 2000 sme skončili v staničnej čakárni, tohoto roku nebolo ani to. Krčmu zatvorili o 2.00 a tak tým, ktorí došli až na Brezovú neostalo nič inšie ako čakať v daždi na terase reštaurácie až do odchodu vláčika o 7.20. Zdá sa, že naprostá väčšina to tušila a na Brezovú ani nedošla. Pred 2.00 sme na Brezovú prišli asi tak 10, ďalších asi 25 ľudí prišlo okolo 7.00 a ostatní to vraj zabalili na Dobrej Vode.

Vladimír Chrapčiak

Prišlo mailom

Od: Jozef Petráš
Pre: Angelika Venclová
Dátum: 28. máj 2001 19:44
Predmet: T - 100

Angelika, vďaka ti za informáciu o pochode Trnavská stovka. Ak Ťa môžem požiadať, tlmoč môj pozdrav tiež všetkým účastníkom Trnavskej stovky. Tam bola sila diaľkových turistov a chlapcov ochotných zapojiť sa do akcie. Tento rok možno po prvýkrát po 10 rokoch sa mi neozval ešte Janko Kyselica, prosím Ťa, zisti čo je s ním a osobne ho pozdrav odo mňa. Aj jeho syn bol zdatný turista. Ešte raz vďaka za informáciu a odovzdanie mojich pozdravov.

Srdečne zdraví Jozef.

Informácia pre mladších:

Jozef Petráš bol za "onoho" času organizátor jedného z najlepších pochodov na území Malých Karpát a okolia. Pre oživenie pamäti - bol to tkzv. "slepačí" pochod "Hydinárska 50-ka", ktorá mala najväčší rozkvet v osemdesiatych rokoch.

za redakciu Peter Minárik

Z rozhovoru s Ivanom Bajom:

5.MKD: - Trnavská stovka. Hoci už nie si dávno "aktívny" stovkár a nezúčastňuješ sa jej ani ako pasívny pozorovateľ, ako ju ale vnímaš po tých 27 rokoch od jej prvého ročníka? Možno už len tak nostalgicky? Čo si myslíš o tejto akcii po ďalších 5 rokoch? Keby si sa "zaťal", koľko by si z nej ešte "ukrojil"?

Ivan Bajo: - Nuž ja si myslím, že by som ju prešiel. Teda aspoň dúfam. Nostalgicky budem spomínať až keď si budem istý, že ju už nie som schopný prejsť. Možno Ťa čoskoro prekvapím aj činom. Ako vnímam "kráľa malokarpatských pochodov"? S úctou ku každému, kto ju prešiel, prechádza a prejde, lebo vždy to bol, je a bude solídny fyzický, športový výkon. Navyše si myslím, že nejde o to "odpochodovať si to", ale prežiť to - precítiť tú atmosféru, prejsť to s ľuďmi, ktorých mám rád, pokecať si cestou s novými účastníkmi, povzbudiť, pomôcť iným. V Trnavskej stovke je okrem toho výkonu aj to zážitkové, dobrodružné, romantické, spoločenské. Pred 27 rokmi bol na Slovensku stokilometrový pochod turistickou raritou a účastníci výstredníkmi, extrémistami. Potom pochodov pribúdalo a pribúdalo, začali zovšednievať - geroji spred štvrťstoročia prestali byť hrdinami, ich výkony tiež zovšedneli - ale nie tým, ktorí šľapú. Pre tých je to vždy udalosť, zážitok, sviatok. Pre nich Trnaská stovka je vždy TRNAVSKÁ STOVKA a vždy ňou zostane - vo viacerých ohľadoch osobitá, špecifická, nezameniteľná. Zrejme zo mňa už vraví lokálpatriot, ale ja som malokarpatský lokálpatriot. Mrzí ma len, že môj niekdajší návrh potiahnuť pochod cez Veľký Plešivec, Čachtický hrad a Nedze do Nového Mesta nad Váhom /rýchliková železničná stanica/ sa nestretol s porozumením. Zanedbali sme atraktívnu malokarpatskú oblasť - vzdali sme sa možnosti urobiť kompletný malokarpatský hrebeň a namiesto toho odrazu mirnix - dirnix hrebeň opúšťame a poď ho cez Myjavskú pahorkatinu do Bielych Karpát. V rámci malokarpatského pochodu!!! Veď to nemá logiku! To si myslím furt a nik ma o inom nepresvedčí...

Peter Minárik

August 2001 

Došlá pošta

Milí diaľkoplazi!

Mám za sebou nezabudnuteľný zážitok - po druhýkrát pokorenú Trnavskú stovku - tentoraz až do Trenčína. 168 km - NON STOP - za presne 37 hodín.

Myjava, Vrch Slobodných, Javorina, Holubyho chata, Kamenná bouda, Dub, Chata Lopata, Kykula, Drietoma, Trenčín... - to už nie sú pre mňa len slová škľabiace sa z mapy. Stali sa pre mňa miestami presiaknutými pocitmi bolesti, odriekania, ale i strachu, ktoré však mnohonásobne prehlušila výzva spoznať svoje hranice, túžba po neznámom, radosť z prírody Karpát, pohybu ...

"Človek obvykle dosiahne toho, čoho už dopredu dosiahol jeho duch". Môj duch po celý čas sedel na Trenčianskej železničnej stanici a hompáľal nohami, zatiaľ čo moje hmotné ja preliezalo nekonečné kilometre.

Doma ma privítalo hneď niekoľko telefonátov. Teší ma, že som sa svojím počinom stala inšpiráciou pre ďaľších odvážlivcovu, ktorí mi prisľúbili, že na budúci rok už nepôjdem sama /Juraj Petráš, Juraj Sekera s kamarátom.../. Dúfam,že to dodržíte, chalani!

Po ceste a hlavne na českej strane som zažila množstvo veselých príhod a hoci sa o červenej značke na ceste do Trenčína už určite dosť písalo, chcela by som Vám ich neskôr trochu priblížiť z môjho pohľadu.

Jediná vec, ktorá ma mrzí, je, že sa mi nepodarilo dobehnúť Zděnku Tvrdú. Občas som nachádzala stopy v blate s domnienkou, že patria jej, ale nič viac. Vaše tvrdenie pán Minárik: "že keď sa Zdenka rozbehne, ide ako raketa", je svätá pravda. Nabudúce sa mi to snáď podarí, poznať ju.

Ďakujem Vám za "Stovku", diaľkoplazom za spoločnosť až do Brezovej. Dúfam, že sa všetci v zdraví o rok opäť stretneme.

Ahoj a 1.6.2002 o 6.hodine znovu v Bratislave!!!

Lenka Milonová

- - -

T-100, čo tak po novom?

Populárneho diaľkového pochodu Trnavská stovka som sa zúčastnil niekoľkokrát. Prvý raz v roku 1978. Odvtedy tento pochod prešiel niektorými zmenami, ale posledná v 28. ročníku mala zrejme veľmi povzbudzujúci účinok na všetkých účastníkov pochodu.

Veľmi milo ma prekvapilo v tomto ročníku odovzdávanie diplomov už na Dobrej Vode. Má to blahodárny účinok na poslednú etapu pochodu. Ale dal sa aj ušetriť čas poslednej etapy a snáď ešte nejaké tie pľuzgiere navyše.

Do budúcnosti by som navrhoval odovzdávanie diplomov účastníkom Trnavskej stovky už v Bratislave pred hlavnou stanicou. Počítam, že týmto by tento pochod získal ešte viacej na popularite, čím by sa zvýšil aj tak pekný počet účastníkov pochodu. A teraz tá predstava ušetrených pľuzgierov, boľavých nôh a čo ja viem ešte akých neduhov. Samozrejme tvrdohlavci, ktorí sa nebudú tohto chcieť ušetriť, môžu pokojne pochodom trápiť svoju telesnú schránku až do Brezovej pod Bradlom, prípadne do Trenčína.

Pevne verím, že tento návrh určite nájde kladnú odozvu v radoch diaľkoplazov, ale a to hlavne u všetkých organizátorov diaľkových pochodov.

20.jún 2001, Vladimír Vagač

Späť na zoznam MKD 2001-2010