Reprezentačný prieskum turistickej verejnej mienky o pripravenosti na 26. ročník Trnavskej stovky

Otázky:

1. Ako si sa pripravoval na 26.ročník T-100 ?

2. Prezraď, aký máš doping pripravený na tento rok ?

3. Aké máš svoje vlastné skúsenosti z tohoto pocho du: jesť či nejesť, piť či nepiť, spať či nespať a pod.

4. A čo na druhý deň po stovke, čo na to manželka, milenka a čo tvoje okolie ?

Odpovede:

Celo Radványi /20 účastí, z toho 19 úspešných/

1. Chodil som. Teraz, v poslednom čase, ako sa to módne hovorí, robil som s Petrom Valachom časť Štefánikovej magistrály z Fačkovského sedla po Kremnické Bane a kúsok Veľkej Fatry, kde som ešte nebol /Drienok/.

2. Aké mám skúsenosti ohľadom konzumácie na pochode, jednoducho poviem, že neviem. V podstate konzumujem všetko, hlavne v prvej polovičke, potom už jedenie zvlášť nechutí. Niektorí po večernom mastnom guláši a podobných jedlách majú málo papiera, prípadne sa im prevracia žalúdok. Viem, že vlani som pomerne málo jedol, takže sa to na mne prejavilo a ja som nakoniec vzdal.

3. Aký doping pripravujem? Neviem či je na stovke povolený? V podstate niečo také, ako môj konkurent, Peter Obdržálek. Zo začiatku dosť piva a podobne, potom je už dobrá aj obyčajná voda.

4. Čo po stovke? Ako už starý somár hádam mal by som sa urýchlene pripravovať na ďalšiu stoku, ale keďže v podstate diaľkové pochody neobľubujem - robím ich, myslím stovky, jeden až tri do roka, nič moc. Zo soboty na nedeľu tuším sa u nás pripravuje smutná akcia - jeden od nás, známy svojím psom Arkom, ktorý nám zožral tatársky biftek, Lacovi Vitekovi ml. dokonca aj sedací úväz a skoro jeden spevníček trampských pesničiek - Mišo Borovan sa lúči so slobodou. Predstavte si, skombinoval si svadbu spolu s narodeninami. Nechcem byť sprostým, ale je to blbec. Ak budem schopný, prípadne nebudem mať pevnú vôľu /je to na Dobrej Vode v tom termíne, ako tade prechádza Trnavská stovka/, tak ich navštívim na našom táborisku.

Jozef Rosina /20 účastí, z toho 17 úspešných/

1. V priebehu roka som sa ako aktívny športovec venoval svojmu športu, ktorý je veľmi odlišný od diaľkových pochodov. Špeciálnu prípravu začnem asi tri týždne pred samotnou stovkou /cca v druhej polovici mája/. Bude sa skladať z kratších túr na rozchodenie, tak 30 až 40 km. V rámci týchto túr okrem iného si po častiach prejdem celú trasu Trnavskej stovky, najmä úseky, ktoré sa idú v noci, aby som potom zbytočne neblúdil.

2. Nijaký špeciálny doping nepoužívam. Veľmi dobre na mňa však pôsobí pred pochodom a počas neho spomínať s priateľmi a známymi na predchádzajúce ročníky, ktoré sa nám vydarili. Pretože dôjsť na T-100 do cieľa je otázka najmä psychickej pohody - keď je človek v pohode, aj nohy lepšie fungujú!

3. Pred pochodom ísť spať v obvyklom čase, aby sa nenarušil bežný rytmus dňa. Ráno vstať, zjesť ľahké raňajky a v prvej fáze pochodu medzi Bratislavou a Pezinskou Babou desiatu. Na Babe sa dobre najesť, aby človek vydržal až po Bukovú, kde obvykle býva dobré občerstvenie. Potom sa najesť až v cieli. Veľmi dôležitý je pitný režim, najmä ak je také horko, ako bolo vlani. Pivu sa nevyhýbať, zato tvrdému alkoholu áno! Počas pochodu nerobiť príliš dlhé prestávky, lebo čím je človek unavenejší, tým dlhšie trvá rozchodenie. Svojím tempom pravidelne šliapať až do cieľa! Nezabúdať ani na ovocie a sladkosti /čokoláda/ kvôli energii a osvieženiu.

4. Po asi desiatich príchodoch z T-100, kedy manželka tvrdo v nedeľu dopoludnia vyžadovala odo mňa domáce práce, v posledných rokoch rezignovala. Môžem sa teda dovliecť zo stanice domov, okúpať sa a odobrať do postele. Po pár hodinách dostanem bez výčitiek aj nedeľný obed. Manželka sa tiež raz zúčastnila T-100 a to v roku 1992. Prišla až po Sološnicu, ale tam to vzdala. Odvtedy je odporkyňou všetkých diaľkových pochodov! Aj mňa každoročne odhovára, ale neúspešne. Po absolvovaní stovky ma obdivujú deti, môj 73 ročný otec a kolegovia v robote, ktorí sa každoročne zastrájajú, že o rok pôjdu aj oni. Zatiaľ však chodím sám ...

Karol Šulek - 18 úspešných účastí

1. Takto ja trénujem: rum a pivo pijem.

2. Káva, rum a pivo.

3. Jesť a piť všetko, čo si moje telo zažiada a spať iba za pochodu.

4. Moja manželka mi hovorí, že moja práca po stovke nestojí za veľa a preto ma posiela k vode /a ryby sú nemé/.

Bahurinský Ľudovít - zatiaľ jeden pokus po Bukovú

1. Dôkladne, kilometre pribúdajú.

2. Na druhýkrát to chcem naozaj dokončiť a nie prebufetiť. V batohu demeňovku a hlavne Budišskú.

3. Jesť a piť uvážlivo, hlavne nespať !!!

4. V šenku v Mierovej kolónii /Bratislava/ ma už budú čakať so šampanským domáci a bezdomovci, takže buď ho vypijeme po úspešnom ukončení alebo ja osobne dodám 5 fliaš za opätovné neprejdenie  

Chrapčiak Vlado - 13 úspešných účastí

1. Nuž pripravoval som sa na tú našu stovku nasledovne: Boli to hrebeňovky Veľká Fatra na bežkách, Kremnické vrchy na bežkách, májové Západné a Vysoké Tatry /okolie Podbanského/. Do stovky mám v pláne ešte si prejsť časť Krivánskej M. Fatry

2. Doping mám osvedčený a vyskúšaný - Hašlerky

3. Pitný režim závisí na počasí. Najdôležitejšie je stále ísť a neostať oddychovať, lebo človek môže stvrdnúť.

4. Manželka po stovke je najspokojnešia, lebo má odo mňa dva dni pokoj.  

Kadlec /Kako/ - zatiaľ jeden pokus po Bukovú

1. Koncom marca som bol v tréningovom kempe T.O. Stratená stopa na Čiernom potoku. Teraz už len dolaďujem formu v Bierose. Dúfam, že to pomôže úspešne zvládnuť tento pochod roku.

2. Verím vo víťazstvo. Verím, že konečne zdolám pre mňa už magickú hranicu 100 km. To je môj asi jediný doping. Povolený.

3. Chleba, rožky a pivo sú moji najväčší nepriatelia na takýchto diaľkových pochodoch. Ani dlhšie prestávky mi nevyhovujú. Týchto chýb sa chcem tento rok vyvarovať.

4. Čo po stovke? Na túto otázku budem vedieť odpovedať až 7.júna. Zatiaľ som žiadnu stovku nezdolal.  

Peter Obdržálek - 18 úspešných pokusov

1. Ako vždy, zopár pochodov predtým v Malých Karpatoch, väčšinou tak po 35 km. Inak žiadna zvláštna príprava. Až na budovanie tukových zásob na bruchu.

2. To by sme sa mali opýtať Petra Minárika my všetci, účastníci pochodu a nie aby nám on dával takéto otázky. Naliať mu aj tak nemôžeme, veď šoféruje.

3. Zásada je jesť, aby si vládal (aj keď sa ti nechce, čo je môj prípad), piť, aby sa ti to zdalo aspoň trošku kratšie (ale nie tri hodiny na Pezinskej Babe, môže to zle dopadnúť), nespať (po spánku si malátny) a usilovať sa vytvoriť si na začiatku časovú rezervu, t.j. po Babu sa veľmi nezastavovať, flákať sa možno až za Vápennou (s výnimkou kontroly pod ňou - ak za to stojí), potom to už nejako dorazíš.

4. Väčšinou som "mŕtvy" a smradľavý, takže okolie vlastne ani nemám. 

Jozef Rosina 

Pravidelný účastník Trnavskej stovky  

Po Celovi Radványim druhým účástníkom s najpočetnejšími štartami na tomto pochode sa radí Jozef Rosina. Tento trnavský "turista" sa celkovo zúčastnil 20 ročníkov a cieľ videl 17-krát, čo znamená, že prešiel na tomto pochode už 1700 km. Jozef nie je klasický turista a okrem Trnavskej stovky ho nie je vidieť prakticky na žiadnom inom pochode. Preverovali sme si jeho aktivity a zistili sme nasledovné zaujímavé veci.

Jozef Rosina je hrajúci tréner badmingtonistov AŠK Slávia Trnava a člen správnej rady Slovenského zväzu badmingtonu. Bol jedným zo zakladaľov jeho organizovanej podoby na území Trnavy. Je zaujímavé prečo sa badmington napriek tomu, že existuje už 25 rokov na špičkovej úrovni, nedostal do povedomia Trnavskej športovej verejnosti? V tejto súvislosti si musíme však uvedomiť, že od sedemdesiatych rokov kráľuje v povedomí Trnavčanov jednoznačne futbal a hádzaná. Tak potom tzv. "neolympijské" športy išli stranou. Neboli na ne skoro žiadne financie a žili alebo lepšie povedané živorili len vďaka obetavcom.

Badmington je v súťažnom meradle čisto halový šport, vonku nie je možné ho hrať, pretože aj najmenší závan vetra dokáže zmeniť smer letu loptičky, košíka. Košíky sú vyrobené z pravého peria a majú korkovú hlavičku a sú veľmi ľahké. Lietajú veľmi pomaly a na úder je potrebná značná sila. Kurt má rozmer 13,40 x 6,10m.

V roku 1988 sa po prvý raz tento šport prezentoval na olympijských hrách v Soule, ale len ako ukážka nesúťažnou formou. Oficiálna premiéra bola v roku 1992 v Španielskej Barcelone. Nuž vďaka tomu sa tento šport, dúfame, dostane na Slovensku viac do popredia, pretože ako každému olympijskému športu sa venuje zvýšená pozornosť. A na svojich tretích olympijských hrách v roku 2000 budeme mať aj my účastníkov v tomto športe.

Jozef Rosina si preto vyrovnáva na tradičnej T-100 svoj deficit kontaku s prírodou a dokazuje, že aj po 20 rokoch účasti na T-100 ešte stále nepatrí do starého železa a nejaká tá stovka mu nemôže robiť žiaden problém. Prajeme mu, aby nerušene, v poriadku zdolal aj tento ročník a dotiahol sa na turistov, ktorí sú v hodnotení pred ním. Nejakého Obdržálka alebo Radványiho sa nemusí vôbec obávať. Viď vlaňajší ročník.

Peter Minárik