Jún 1998

Motto: Len raz šliapnite vedľa
      a hneď zistíte, aká výhodná je to skratka...

Úvod k jubilejnej Trnavskej stovke....

Nie každý v tomto štáte má tú možnosť, aby sa zúčastnil
diaľkového turistického pochodu Trnavská stovka. Jeden sa nemôže
zúčastniť zo zdravotných problémov, druhý finančných /veru aj
taký sú/ a ďalší zas pracovných /veru v dnešných časoch sú aj
takí/. Avšak tí, ktorí prekonajú všetky tieto vyšeuvedené
prekážky a postavia sa v sobotu 6.júna ráno na štart
v Bratislave, budú v duchu dúfať len v jedno. Uvidieť reštauráciu
Pod Ostriežom, či už v noci za tmy alebo ráno za svetla.
Takúto dilemu budú tohto roku účastníci riešiť už po 25.krát. Je
to málo alebo až neúrekom? Bola to bláznivosť alebo recesia
zakladateľov na vtedajší trend turistiky?
Nech to bolo jedno či druhé, stále si tento pochod udržuje
svojich stálych záujemcov, stálych účastníkov. Pochodu sa totiž
zúčastňujú nielen špičkoví turisti alebo dokonca bežci maratónci,
tí sú samozrejmosťou, ale aj mladí chlapci, ktorí tu získavajú
prvé skúsenosti s dotykom prírody, ktoré doteraz poznali len
z rozprávania starších kamarátov a jednoducho si to chcú skúsiť,
čo to s nimi urobí. Ďalej trampi, ktorých zmysel pobytu v prírode
je celkom inak zameraný a napokon tkv. zvedavci, ktorí prídu
vyskúšať, čo to so mnou urobí. Nuž a ak celý rok sa žiadnej
turistickej akcie nezúčastňujú, tak dopredu sa dá jednoznačne
predpokladať výsledok.
Česť výnimkám! Na ďalších stranách bude štatistika a tam jedného
takého nájdete. Hoci sa už zúčastnil na 19 ročníkoch, okrem
T-100 sme ho nevideli na žiadnom pochode.
Je treba pre správnosť pochopenia o T-100 vysvetliť aj to, že
nikdy !!!, ani za socializmu, keď boli peniaze na všetko možné,
ani po 89.roku, ani v súčstnosti, tieto turistické aktivity
nemali oficiálnu podporu najvyššieho vedenia slovenskej
turistiky. Nielen, že nemali podporu, ale aj boli výslovné tlaky
na ich nekonanie. Vieme ako to vyriešili Tesláci, tí spravili zo
stokilometrového pochodu vlastne dva 50 km a bolo.
Naša stovka mala istú výhodu, a to, že ju začali organizovať,
prvých desať ročníkov Trnavskí horolezci, tí ale nespadali pod
turistov, ale pod Horolezecký zväz. Trnavskú stovku preto
deklarovali ako predprípravu na ťažké horolezecké výstupy, kde
najskôr treba veľa kilometrov našlapať v ťažkom teréne, kým sa
začne vlastný horolezecký výstup. Po desiatich rokoch mali toho
dosť aj oni. Chýbali financie, s tým aj chuť, otravovali ich
ochrancovia prírody, lesáci a iná háveď bohu nemilá.
Nasledujúce roky až do dnešného ročníka sme tento pochod prevzali
organizačne my. My, to je pár skalných turistov pod hlavičkou KST
Štart Tatrachema Trnava /registrovaných dokonca na ministerstve
vnútra/, z ktorých v Tatracheme dokonca ani nikto nerobí.
A tých pár skalných turistov organizuje okrem T-100 ešte ďalších
šesť veľmi známych pochodov. Uznajme, keby im turistika
neprirástla k srdcu, tak asi ťažko by sa to v dnešnej dobe dalo
robiť. O finančnej situácii pomlčíme. KST neposkytuje už roky
žiadnu finančnú pomoc. Tak sa trápime ako sa dá. V tomto roku aj
vďaka finančnej pomoci firmy Zenit Slovakia s.r.o. Bratislava,

môžeme zorganizovať jubilejný 25.ročník na úrovni, ktorú si táto
akcia zaslúži. Samozrejme, že pomohli aj ďalší, ako napr.
súkromný podnikateľ Ivan Blesák, či Trnavský Zdroj, Tamilk alebo
Slovakofarma Hlohovec. Vďaka im ...
Dosť bolo slov a teraz hor sa do tých našich Karpát, stráviť
v nich pekných najbližších 24 hodín a samozrejme tých našich
klasických sto kilometrov, čo je aj medzi bratmi 200.000 krokov.
A predstavte si, že sa Vám toľkokrát ritnica obtrie. Nie je to
výkon hodný obdivu?
Tak teda, dovidenia na Brezovej, kamaráti, v dobrom zdraví, aby
ste si mohli dať na oslavu aspoň jedno "kapurkové".

Za organizátorov Peter  Minárik

Z kroniky Trnavskej stovky

Zúčastnil som sa T-100 prvýkrát. Prefektne vybraná trasa umožnuje
prezrieť si krásne kúty a scenériu Malých Karpát. Akcia je
výborne organizačne zabezpečená, hlavne ochota a nadšenie
organizátorov presahujú všetky bežné turistické pochody. Mnoho
zdaru a chuti do dalších ročníkov.
Antonín Parolek /11.r./

Trnavská stovka je najlepšia 100-ka, ktorú chodím. Výborná
organizácia, ale hlavne perfektný opis trasy, taký nemal doteraz
nikto. Vďaka za dobré a lepšie zážitky.
František Severa /11.r./

Tí, ktorí tento rok nedošli, zaváhali. Táto akcia nemala chyby.
Je to po organizačnej stránke najlepšie zabezpečený pochod
v Malých Karpatoch /a to tu už pobehujem 10 rokov/. Atmosféra
vďaka ochote organizátorov a v neposlednom rade personálu bola
jedinečná. Tak dobre ako dnes som sa už dlho nenajedol. Nech žijú
bufeťácke akcie typu Trnavská stovka a nech sa opakujú každý rok,
aby neupadli do zabudnutia.
Juraj Hromkovič /11.r./

Neni čo písať, bolo to fajn. Juraj Sojka /11.r./

Dobre bolo, nepršalo! Trasa ťažká! Bolo to určite viac ako tých
sto kilometrov. Pred cieľom sme blúdili, asi sme mali slabé
baterky. Inak patrí organizátorom sto bodov. Sme s Vami, držte
sa!
Dr.Kováč /11.r./

Podarilo sa mi dvakrát zablúdiť, vypovedali mi nohy a aj tak som
v cieli. ČO napísať ? Tí čo prešli sú dobrí, ja medzi nich
nepatrím.
TJ Šípkové /11.r./

Poprvé jsem byla v Slovenských horách a hned jsem se zúčastnila
Trnavské stovky. Karpaty jsou krásné, zvolená trasa se mi líbila.
Pouze si myslím, že dle mínění více dálkoplazů by si pořadatelé
mohli napříště odpustit výstup na Záhorák a to z bezpečnostního

hlediska. Zrovna tak některé úseky trasy po silném dešti.
Jana Pačesová, Ústí nad Labem /16.r./

Trasa klasická, atmosféra klasická, občerstvenie klasické, pričom
klasicky na špičkovej úrovni. Žiaľ, aj blato na klasickej úrovni,
našťastie po prvýkrát za posledných desať ročníkov. Dosť bolo
superlatívov, dalo by sa ľahko pokračovať. Mám však niekoľko
pripomienok, takmer cenných rád. Prosil by som upraviť veľkosť
diplomu na formát A5, prosil by som predôžiť trasu na skutočných
100 km.
Peter Obdržálek /16.r./

Ani keby som bola buldozéristkou, nemohla by som prísť do cieľa
viacej zablatená.
Jana Obdržálková /16.r./

Pochod se nám líbil, ty kopečky mají svoje kouzlo. Pokračujeme
dále. Láka nás Bradlo, Javorina, Mikulčin vrch po cestě až do
Trenčína. Loni jsme to absolvovali po prvé a letos jsme se
rozhodli si trasu zopakovat. Zážitky zústanou, únava a drobný
rozsah škod /puchýře/ se stratí brzy.
Zděnka Tvrdá /18.r./

Kdo si chce dokázat, že zvládne těžkou stovku, ať přijde do
Bratislavy na Trnavskou. Je velmi náročná, ale krásná, převýšením
i kvalitou cest. Každý, kdo jí absolvuje opakovaně, může si
myslet, že zvládl hodnotný turistický výkon.
Milan Žampach, Újezd u Brna /18.r./

Vďaka za ďalší ročník. Pre dážď považujem tento ročník za
najťažšiu stovku, čo som v živote prešiel. Veľmi ste nám pomohli
teplým krbom na Brezinkách.
Svetozár Krno /19.r./

Ja sa čudujem tomu, že i keď som to svojej doby kedysi dávno
spolu vymyslel, ešte ma nikto nenakopal do riti.
Celo /19.r./

Nikdy som si nemyslel, že na svojej prvej stovke budem ľutovať,
že som si nevzal záchrannú vestu alebo aspoň koleso. Ale o to
radšej som bol, že som už v cieli a na pochod budem určite dlhú
dobu spomínať.
Stanze Karol /19.r./

Čože je to dneská stovka? 100 Sk takmer nič! Ale Trnavská, to už
niečo znamená!
Tesláci Ba /20.r./

Krásne počasie, prísna kontrola, špatné boty, ťažký krok a pár
rumov malo svoje následky a preto tie kopce boli tak ukrutné. Za
to, že sme došli až do cieľa k "Belanovi", môžeme poďakovať
kamarátom, gulášu a kočkám, ktoré tu píšu svoju kapitolu.
/23.r./

Je to neuveriteľné, ja, tatko Mikulka, som doviadol do cieľa

mojich troch synov. Je krásne na srdci šlapať s takou mladosťou.
Môžem byť na nich hrdý, že to so mnou dotiahli až do Brezovej.
Konečne som ich otec.
Fero Mikulka /23.r./

Chceli sme až do Trenčína, dážď však zmenil naše predstavy, máme
mokré nohy, čo neprispieva k radosti z pohybu, ideme naspäť na
Dobrú Vodu zabávať sa. Trenčín možno niekedy v budúcnosti.
/24.r./

Pro jubilejní 25.ročník se opět přimlouvám za znovu přeložení
kontroly z hostince v Bukovej na vrchol Zárub, současně se
snížením počtu bouřek s krupobitím.
Jiří Vala, Brno

Pohľad na Trnavskú stovku očami jedného horo-turistu

Pred 20 rokmi, v roku 1978 som sa ako mladý člen HO zúčastnil
5.ročníka sviatku trnavských diaľkoplazov. Musím povedať, že sme
si s touto akciou padli do oka a odvtedy sa jej previdelne
zúčastňujem. Hneď na tomto svojom prvom ročníku som si urobil
osobák, ktorý bol zároveň rekordom podujatia. Vydržal však iba do
ďalšieho ročníka a postupne z neho Milan Baláž ubral skoro päť
hodín. Desiatym ročníkom zanikla horolezecká stovka a od 12.
ročníka sa zmenila aj trasa pochodu, keď cieľ pochodu noví
organizátori dali na Jahodník. Skončila sa éra masových
turistických akcií a z bývalých 300 účastníkov sa počet ustálil
na stovke až stopäťdesiatke. O škodlivosti 100 km pochodov
popísali ústredné orgány turistiky a taktiež lekári veľa článkov.
Osobne s nimi nesúhlasím. Počas aktívneho lezenia som bral
turistiku len ako doplnok. Okrem stovky som sa nezúčastňoval
nijakých iných pochodov. A počas posledných 20 rokov som sebe
podobných stretol celé stovky. Celý rok sa nezúčastňovali
podobných aktivít, ale keď prišiel prvý júnový víkend, dali sa
nahovoriť, aby dokázali svojmu ja, že aj oni na to majú. Bývali
to veľmi úsmevné pohľady na turistov, ktorí vystupovali z vlaku
po stovke a chceli presvedčiť vlastné nohy, aby ich odniesli
domov. Nie vždy sa to všetkým podarilo.
Niektorí potrebovali aj týždeň na zotavenie, ale väčšina
v pondelok už mohla budovať socializmus. Od roku 1989 sa trasa
vrátila na pôvodnú, počet účastníkov stúpol, no masovosť
horolezeckej stovky sa už nedosahuje. Mnohí turisti sa za tých
20 rokov nemenia - napríklad veční rivali Celo Radványi a Peter
Obdržálek. Chcem si odšlapať v tomto roku svoju 15.Trnavskú
stovku. V HO ma to zaraďuje hneď za Cela. Teraz sa už venujem aj
turistike a pred stovkou mám vždy našlapaných asi 5 DP. V nedeľu
po stovke aspoň nemávam problémy. Počas 150 DP som spoznal veľa
príjemných ľudí, ale aj pár zvláštnych, ako bol dnes už nebohý
Paľo Petrovič /skratkár/ alebo Jano Kimián /večný bludár/. Teraz
sa cítim dobre medzi horolezcami a aj medzi turistami /lebo máme
veľmi príbuznú krvnú skupinu/.
Na stovke nikdy neodporúčam naháňať rekordy - táto osoba síce
dosiahne pekný športový výkon, ale ochudobní sa o spoločenský
život, príde o spústu perličiek a navyše v cieli musí /akoby za

trest/ čakať do rána na prvý spoj. Ten, kto videl monológ Milana
Nováka po príchode na kontrolu do Sološnickej doliny, keď si pred
tým omylom "odskočil na Peterklín", nikdy na to nezabudne.
Strýco Mlsna ani Ander z Košíc na neho nemali. Videl som aj
utrpenie mnohých účastníkov, ktorí s dvomi otlakmi /na každej
nohe jeden, avšak od prstov až po pätu/ prišli až do cieľa.
Ivan Kovačoci, tréner hádzanárok Skloplastu, si pri každej vode
polieval tenisky vypchaté trávou a tak chladil rozpálené otlaky.
Do krčmy v Brezovej prišiel na rukách /aj po schodoch/.
Keď sa to dozvedel oddielový fotograf Fero Malec, hoci bol Ivan
riadne zničený, tak mu to rád zopakoval. Neverím, že niektorí
z tých trpiacich oľutovali svoje rozhodnutie ísť na stovku
a skoro všetci prišli znovu. Spomínam si, ako sme s Ivanom o rok
utekali za jedným Maďarom z Mihalinovej dolu kopcom a v noci. On
mal totiž baterku a my nie. Keď blúdil pred Mihalinovou a my sme
išli bez baterky po značke, pridal sa k nám. Z Mihalinovej dolu
už bola širšia cesta, tak začal utekať. My nejaký kus za ním
- pre tú baterku. No z rozumných dôvodov sme toho nechali, chceli
sme totiž prísť do cieľa. Síce po tme, ale bez rozbitej fasády.
Odvtedy si radšej baterku so sebou beriem. V roku 1993 som so
zlomenou nohou /po pracovnom úraze/ v sadre prišiel pozrieť
svojich šľapajúcich kamarádov až na chatu Brezinky a to až
z Trnavy na bycikli. Pre svojho bývalého spolulezca Joža Cagáňa
/už vtedy na invalidnom dôchodku/ som tu objednal nocľah. Myslel
som si, že sa poteší. Poslal ma však do prdele /po slovensky
riti/ a so slovami, že skončí až v Brezovej sa so mnou rozlúčil
a o pokračoval ďalej.
Piť odporúčam všetko, ale s rozumom. Nesnažte sa napodobniť Cela
s Ferom Malecom, ktorí si na Babe dali po trinásť rumov, alebo
Jana Nováka, ktorý si pred stovkou vyniesol na hrebeň desať pív.
Bez takýchto ľudí by ale stovka nebola "Stovkou" a aj preto sa
jej rád zúčastňujem. Na stretnutie so všetkými, ktorí prídu na
jubilejný 25. ročník, sa teší
Jano Trubač

"Naša stovka"

Blíži sa nám "Veľká sláva", 25.ročník tradičného Trnavského
diaľkového pochodu Trnavská stovka. Myslím si, že tento fakt,
uplynulých 24 ročníkov, je až neskutočným. Veď keď si pomyslím
ako to všetko vzniklo - pri pár litroch vína na Starej pošte
a ako to prebiehalo a kam to až dospelo, prípadne kam to až
dospeje, ani sa mi nechce veriť.
Počas doterajších 24 ročníkov sa odohralo veľa veselých,
smiešnych, ale aj neveselých príhod. Väčšina z nich bola už
spomenutá v rade článkov a spomienok rôznych účastníkov. Vždy to
bola akcia s veľkým A, kde si každý z účastníkov mohol overiť
svoje fyzické i psychické dannosti.
Mohol by som spomínať od začiatku, trebárs na kulturistu, ktorý
po siláckych rečiach, aký on je trénovaný, skončil pred Pezinskou
Babou, či jednonohého Fera, invalida, ktorý absolvoval celých 30
kilometrov, či na ďalšieho Ivana z Cífera, ktorý mal vlka už na
Kamzíku, pľuzgiere po prvých kilometroch a došiel až do cieľa na
hlave, či Jana Nováka, ktorý si spolu s kamarátom vopred

rozniesli občerstvenie po trese na hrebeni a aj ho dokonca našli,
či partiu okolo Beňa Václavíka absolvujúcu najdivšie zablúdenie
až do Suchej nad Parnou, dvojicu, kde jeden bol z Dubnice a druhý
z Kanady, ktorí tú stovku zasa urobili sem aj tam za 48 hodín.
Ďalej si treba spomenúť na mladého "mládenca" Jana Parcera, ktorý
vo svojom veku stovky jednu za druhou len tak hlce a to začal
vlastne chodiť na takéto akcie až keď prišiel do dôchodku alebo
Mira Lietavca z tých mladších, či Zděnku Tvrdú z Moravy, ktorým
už klasická stovka je málo, tak chodia až do Trenčína.
Hodno ešte spomenúť blúdiaceho Milana Nováka, najškaredšieho
bubeníka okolia, dávajúceho si čestné kolečká okolo kopca pred
Sološnicou, prípadne s partiou bežiac maratón po stovkárskej
trase a ktorých kde kto predbiehal, teraz myslím turistov
pešiakov /Haršány st./ alebo aj Petra z Brezovej, ktorý na stovku
nadával hádam už v plienkach, či Laco, ktorý je toho času
v zahraničí, Marek Knapík stále uškerený, či Miro Cíferský a Jožo
Cagaň šlapajúci s veľkou chuťou.
Minulý týždeň som si urobil s jedným stovkárom za dva dni hrebeň
Veľkej Fatry. Mali sme ísť viacerí, ale možno, že som už otravný
svojími rečami a spomienkami alebo už som slabý organizátor, tak
sa na mňa vykašľali. Tento, ktorého spomínam, stály návštevník
Country salónu, s prezývkou Macho, stal sa mojím spoločníkom na
tomto hrebeni a poznali sme sa na trnavskej stovke. Pamätám sa,
že boli traja. Jožo, ktorý skončil ešte kdesi v okolí Baby, Rumo
/pekná to prezývka/ prišiel až na Dobrú Vodu. Macho sa snažil
/lepší bol na Fatre, ledva som za ním fučal/, došiel až do cieľa.
Popoludní prišlo niekoľko búrok, ochladilo sa. Počas jednej
z nich robil pod Roštúnom trasúcu sa muchotrávku pod strakatým
parazólom. Pripomínal havina, keď sa mokrý otriasa, lenže on sa
neotriasal.
Keby som takto spomínal, nemalo by to konca kraja, lebo týchto
historiek, rôznych známych a kamarátov bolo veľmi veľa. Dodnes
som v rozpakoch, keď ma niekto v meste pozdraví a ja sklerotik
neviem kto to je.
Veľa z tých, ktorí na stovku chodili, prestalo z rôznych dôvodov
chodiť. Jeden zo zakladateľov, Fero Vittek je už nebohý. Zomreli
i ďalší. Niektorí však zomreli pre prírodu, nie telesne, ale
duševne, z racionálnych dôvodov uprednostnili iné veci, ako je
aspoň občasný pobyt v prírode. Vykašľali sa na ňu. Niektorí,
ktorých poznám, dokonca trebárs prehlasujú, že prírodu k svojmu
životu /v prípade lezenia/ nepotrebujú. Vytráca sa bohužiaľ vzťah
k prírode ako takej i keď pobyt v nej urobí veľa dobrého pre
človeka ukonaného dnešným zhonom.
Končím svoj monológ, srdečne pozdravujem bývalých, terajších
i budúcich aktérov stovky a želám im nohy bez pľuzgierov!

Celo Radványi

Čo len písať o tej stovke? A či ja si ešte vôbec dačo pamätám?
Ako tretina (deliteľná), či pätina (nedeliteľná) z polozdravého
jadra (t.j. Šoula, Bahurinský a moja maličkosť) asi pomaly začnem
už len spomínať na éru diaľkových pochodov, na rozdiel od
súčasnosti i mnou väčšinou dokončených, z ktorých niektoré sa
i stovkami nazývali.

Nuž, a tú našu Trnavskú som si hádam najväčšmi obľúbil. A prečo?
Vlastne ani neviem. Viem iba to, že mojou najkrajšou stovkou,
vďaka čaru Tribeča, bývala Nitrianska stovka. A to azda i preto,
že som si tam vedel trasu rozvrhnúť tak, že i to pivko sa
stíhalo, aj zo Zobora som do mesta poľahky zbehol. Nuž, bývavalo.
Tú Trnavskú mám asi preto najradšej, lebo je tu na to viacero
dôvodov. Jednak som tu doma. A to z hľadiska bydliska
(Bratislava) i z hľadiska spoločenského, čiže je tu najviac
priateľov, kamarátov a známych. To prvé hľadisko kedysi platilo
tak po Brezinky. Nikdy nezabudnem, ako som počas svojej prvej
Trnavskej stovky na Mihalinovej i za ňou, krátko pred zostupom do
Brezovej, obdivoval znalcov, ktorí v absolútnej tme naisto
odbočili kamsi vpravo do pravého uhla. Asi preto, lebo keby mali
ísť vľavo, museli by ísť do ľavého uhla a taký som v počtovnici
ešte nenašiel. Jednako považujem za najnebezpečnejšie miesto
Trnavskej stovky rafinovanú odbočku z lesnej cesty mierne vpravo,
ktorou sa príde k potôčiku, za ktorým sa už stúpa vľavo po jeho
ľavom (orograficky) brehu až k prvému rázjebníčku v masíve
Mihalinovej. Nechcem však povedať, že mi orientácia občas
nenarobí problémy. Najčastejšie vtedy, keď sa kvôli zaujímavosti
zmení miesto kontroly na Dobrej Vode.
To druhé hľadisko sa za tie roky tiež trochu zmenilo. Opäť
zaspomínam na svoju prvú Trnavskú stovku, keď som s mojím
nestorom turistiky, Lacom Farkašovským, kráčal malokarpatským
hrebeňom a ako nováčikovia sme stretli Tomáša Kuchtu, ktorý vtedy
síce vekom ešta veľmi nevynikal, ale mal za sebou už nejakú tú
stovku (ale žiadne pivo). Kráčal tuším so svojím švagrom a mali
naplánovanú necelú trasu, myslím, že len po Babu alebo po
Čermáka. Tomáš nás zčasu načas otcovsky pochválil, akože na prvý
raz ideme rozumným tempom. To nás tak dojalo, že sme ho
prehovárali, aby nad nami dohliadal až do cieľa, čo sa nám vďaka
početným krajcom chleba v našich batohoch úspešne podarilo.
Teraz mám oproti tým časom spolupútnikov ďaleko viac. To ale
predstavuje veľké nebezpečenstvo a vyžaduje pevnú vôľu. Kde už by
človek lepšie vyjadril svoje pocity z takej dlhej trasy, ak nie
pri pive na Pezinskej Babe, počas dvojhodinovej pauzy na
Brezinkách, či v krčme na Bukovej. Najväčším sklamaním býva
zatvorené pohostinstvo na Dobrej Vode a najväčšou hrozbou strach
z plného mechúra v autobuse na trase Brezová pod Bradlom
- Bratislava. Preto v cieli už len tak trošku a opatrne.
Čo povedať na záver? Podarilo sa mi trasu prejsť za rôznych
podmienok (v plavkách z Kamzíka až do cieľa, inokedy dlhé hodiny
pod dáždnikom). Absolvoval som aj ročníky, ktoré končili na
Jahodníku a už o polnoci sa mi podarilo byť v Bratislave. Som
však rád, že pochod sa vrátil na pôvodnú trasu a že ho obetaví
poriadatelia držia pri živote. Dúfam, že im je odmenou stále
početná účasť veteránov, ale i nováčikov a ich radosť z dobrej
organizácie, ale predovšetkým výbornej atmosféry.

Peter Obdržálek

Kompletná štatistika všetkých účastníkov najdlhšieho pochodu
v Slovenskej republike Bratislava - Trenčín 169 km.

KST Štart Trnava začala s predôženou trasou T-100 v roku 1989, na
16. ročníku T-100, čiže to znamená, že diaľkový turistický pochod
Bratislava - Trenčín - 169 km vstupuje v tomto roku do 10.
ročníka. Preto si pozrime komu bolo súdené, aby bol schopný tento
pochod absolvovať.

Podľa účastí:

 Rok           1989  1990  1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997
Ročník         16    17    18   19    20   21   22   23   24
---------------------------------------------------------------
1.Tvrdá Zdenka    --   37   39   39,5  39,5  36   35   37   33,45
2.Vala Jiří       --   37   39   39,5  39,5  36   35   37   33,45
3.Korčok Attila   --   36,3 36,5 38,45 45    44   40   -     -
4.Soboňa Milan    34   -    31,5  -    M     -    35   -     -
5.Kimián Ján      --   -     -   39,5  39    39    -   -     -
6.Obdržálková     --   -     -    -    45    44   40   -     -
7.Mandík          --   -     -    -    39,5  39    -   -     -
8.Doležal         --   -    31,5  -    31,-   -    -   -     -
9.Czekli Béla     --   -     -    -     -     -   36   -    36
10.Patrovič Milan --   -     -    -     -    VJ   37   -     -
11.Patrov. pes Lumpi   -     -    -     -    VJ   37   -     -
12.Cíferský       --   -     -    -     -     -   35,5 -     -
13.Csernai István --   -     -    -     -     -   36   -     -
14.Devény Zoltán  --   -     -    -     -     -   36   -     -
15.Hofman         --   -     -    -    39     -    -   -     -
16.Lietavec       --   -     -    -     -     -   34,2 -     -
17.Klokner        --   -     -    -     -     -   36   -     -
18.Machata        34   -     -    -     -     -    -   -     -
19.Nagy Zoltán    --   -     -    -     -     -   35   -     -
20.Ružička        --   -     -    -     -     -    -   -    40
21.Rím Ondrej     --   -    37    -     -     -    -   -     -
22.Szabo Zoltán   --   -     -    -     -     -   36   -     -
23.Topercer Andreas    -     -    -     -     -    -   -    37

Trnavská stovka
Celkový počet účastníkov v 20 až 24 ročníku.

        Rok  1993  -    20.ročník   -    142 turistov
            1994  -    21.ročník   -     83 turistov
            1995  -    22.ročník   -    141 turistov
            1996  -    23.ročník   -    160 turistov
            1997  -    24.ročník   -    142 turistov

Peter Minárik

Klebietky a klebety z 20. až 24.ročníka

20.ročník - Miro Doležal z Přerova urobil stovku za 13,3 h. Tento
pán turista sa v tomto ročníku zúčastnil stovky už po štvrtýkrát
a vždy bol najrýchlejší. V cieli sa potom sťažoval len na to, že
by bol býval omnoho rýchlejší, avšak nemal s kým sa ponáhľať.
Jeden nemenovaný maratónec išiel chvíľu s ním, ale pri stúpaní na
Vápennú ho stratil, a viac nevidel. /Ako sme zistili, tento
maratónec bol Vlado Plulík zo Slávie Trnava, ktorý T-100 spravil
za 14.3 h/
Toho času, pri písaní MKD /apríl-máj 98/ sa zúčastňuje výstupu na
Mount Everest.
- Miro Doležal v tomto ročníku zlepšil aj čas na 169 km trase až
do Trenčína, prišiel tam za rovných 31 h a to ešte spal na
stanici v Brezovej asi 5 hodín.
- Najsmutnejšia žena v cieli 169 km bola Janka Obdržálková,
nakoľko sa jej podarilo zdolať trasu až do Trenčína v "zlom čase"
za 45 h. Prišli do Trenčína spolu Attilom Korčokom, ktorý jej
pomáhal ako mohol, až v pondelok ráno o 3 h.

21.ročník - Mostík do reštaurácie na Brezovej bol slávnostne
pomenovaný na Most Ferka Mikulku.
- V tomto ročníku doteraz najviac pršalo. Už ráno nás vítala
prietrž mračien, čo odradilo najmenej 50 účastníkov. Pršalo až do
druhého dňa.

22.ročník - V tomto ročníku bola doteraz najvyššia účasť na
najdlhšej časti. Do Trenčína prišlo 16 účastníkov.
- Po prvýkrát trasu do Trenčína prešiel pes. Bol to Patrovičov
Lumpi a spolu so svojím pánom trasu spravili za 37 h.
- Prví Trnavčania vôbec, ktorí prišli až do Trenčína boli Miro
Cíferský za 35.5 h a Miro Lietavec za 34.20 h.
- Ferko Mikulka navrhol dať do propozícii, že každý účastník
T-100 musí vedieť povinne plávať, čo keď niektorý padne do
rozvodnenej Rudavky.

23.ročník - V tomto ročníku sa zúčastnilo najviac turistov za
poslednú päťročnicu - 160 účastníkov z toho bolo 10 žien.
- Najstarší Ján Parcer 1923/73 rokov prešiel za 20 h.
- Najmladší Andrej Mikulka 1985/11 rokov prešiel za 23.30 h.
Vekový rozdiel medzi nimi je 62 rokov, čo nevidíte v žiadnom inom
špičkovom športe. Situácia sa opakuje už niekoľko rokov a dúfame,
že sa ešte niekoľko bude opakovať.

24.ročník - Po prvýkrát sa tohto pochodu nezúčastnilo žiadne
zviera, ba ani pes. Ba dokonca ani cyklisti na horských
bicykloch. Najzaujímavejšia kontrola bola na Dobrej Vode, tvorili
ju kamaráti z trampskej osady Stracená stopa a Icarrila.
- Najťažšiu kontrolu, ktorá bola ocenená turistami, bola kontrola
na Rosničkovej lúke pod Vápennou. Obstarával ju Ferko Královič
v neľahkých podmienkach, keď ho trikrát zasiahla nevídaná búrka
a raz dokonca krupobitie.

V doteraz poslednom ročníku T - 100 boli tieto NAJ:
Najstarší      - Ján  Parcer     z Prievidze nar. 13.7.1923
najmladší      - Andrej Mikulka  z Trnavy    nar. 18.8.1985
najrýchlejší   - Vladimír  Vagač z Pezink    nar.1945  za 14 h.
najvzdialenejší- Béla Czekli     z Budapešti nar.1945 za  17 h.
- Zaznamenali sme aj, že Ivan Nižnan, ktorý je silný slovanista,
pil na Trnavskej stovke - Trnavské pivo
- Jeden z tých turistov, ktorí chceli pokračovať z Brezovej do
Trenčína, bol aj známy bratislavský turista - samorast, Jozef J.
z Petržalky. Ráno sa vybral ďalej asi o 4 hodine. Po 20 minútach
sa vrátil naspäť do tepla reštaurácie, vraj si to rozmyslel
a nejde nikam.
- Cudzinec, Andreas Toperczer z Budapešti, bol v tomto ročníku
vyhlásený za najodvážnejšieho turistu. Nevedel ani slovo po
slovensky, nemal mapu Malých ani Bielych Karpát, bol tu po prvý
krát a nielen, že sa odhodlal ísť až do Trenčína, prakticky dva
krát cez zelenú hranicu, ale tam aj naozaj prišiel. Okrem iného
mal potvrdené až na jednu, všetky kontroly.
- Nakoniec musíme vyzdvihnúť nášho kamaráta Ivana Blesáka,
turistu, bývalého horolezca a v poslednej dobe už iba horského
cyklistu, ktorý jazdí po dolinách, ktorý ako jediný v tomto roku
zasponzoroval organizátorov T-100, tá borovička sa veru v noci
vynikajúco zišla. Ešte raz vďaka a nezabúdaj na dobré zvyky.

Peter Minárik

Jul 1998

TRNAVSKÁ STOVKA - 1998

Výsledky z jubilejného 25.ročníka diaľkového pochodu

25. ročník T-100 sa konal v dňoch 6. a 7. júna 1998

Diaľkového pochodu sa celkom zúčastnilo 170 turistov a 38
usporiadateľov.

Do cieľa 100 km pochodu v relatívnom dobrom zdraví prišlo 100
účastníkov, všetci v limite do 24 hodín.

62 turistov prešlo trasu od 25 km až po 82,7 km, čiže to znamená
z Bratislavy, Tri kamenné kopce, Čermákovu lúku, Sološnicu,
Bukovú, Sokolské, Rakovú alebo až na Dobrú Vodu.

8 turistov začalo na Bukovej a išlo na nočnú časť, časť z nich
skončila už na Rakovej alebo v Smoleniciach

Na najdlhšiu trasu - 169 km až do Trenčína sa vybrali 4 turisti,
dodnes je známe len o jednom, že to prešiel.

Najstarší úspešní účastníci T -100:
  Parcer Ján      Prievidza  nar:13. 7.1923 prešiel za 22,- h
  Kyselica Ján    Trnava         22. 6.1928            23,- h
  Rím  Ondrej     Bratislava           1930            17,- h
  Klokner Melo    Bratislava      7. 9.1932            22,- h
  Hanuš Jaroslav  Nitra          20.11.1932            18,- h
  Hanus Peter     Modranka       18.11.1935            23,- h

Najmladší úspešní:
  Mikulka  Andrej  Trnava        18. 8.1985 prešiel za 24,- h
  Mikulka  František ml. TA      20. 8.1983            24,- h
  Rajnák   Mário   Trnava        24. 7.1981            24,- h
  Jakubec  Michal  Dubová         2. 8.1981            24,- h
  Pernecký Roman   Jabloňové     24. 4.1980            24,- h
  Vanovčan Michal  Bratislava    15. 4.1979            17,- h

Prví v cieli:
- Mrlina Ján         Trenčín   prišiel do Brezovej   o 19,50 h
- Švancár Vladimír   Trenčín           do Brezovej   o 19,50
- Lietavec Miro      Špačince          do Brezovej   o 21,15
- Vagač  Vladimír    Pezinok           do Brezovej   o 21,30
- Hanzlúvka Milan    Brezová           do Brezovej   o 21,55
- Sasák  Jaromír     Osuské            do Brezovej   o 21,55
- Divko  Miroslav    Tomášov           do Brezovej   o 22,05
- Srnka  Pavol       Trnava            do Brezovej   o 22,10

Najvzdialenejší  účastníci:
- Toperczer  András   z Budapešti      nar. 1971 / 23,- h
- Hegedús Róbert      z Budapesti           1969 / 23,- h
- Lumtzer Kvetoslav   z Popradu             1938 / 21,- h
- Orság  Vlado        z Lovinobani          1952 / 20,- h
- Tvrdá Zděnka        z Drahotouše          1956 / 18,- h
- Vala  Jiří          z Brna                1956 / 18,- h
- Brudňáková Ivana    z Prešova             1976 / 24,- h

Najmladšie stovkárky v cieli:
- Vyšvaderová Adriana  Bratislava 10.11.1978    za  21 h
- Brudňáková Ivana     Prešov     17.12.1976    za  24 h

Dlhodobé poradie účastníkov po 25.roč.

TOP 20

          Meno          Bydlisko    Po 24 r.    25.r.   Celkom

  1. Radványi   Celo      Trnava       19/19      1/0     20 / 19
  2. Obdržálek  Peter     Petržalka    18/18      1/0     19 / 18
  3. Šulek      Karol     Trnava       17/17      1/1     18 / 18
  4. Rosina     Jozef     Trnava       20/16      1/1     21 / 17
  5. Korčok     Atilla    Bratislava   16/16      1/1     17 / 17
  6. Toma       Jozef     Veľké Uherce 16/15      1/1     17 / 16
  7. Hanuš      Jaroslav  Nitra        16/15      1/1     17 / 16
  8. Bada       Peter     Trnava       15/15      1/1     16 / 16
  9  Hanus      Peter     Modranka     15/15      1/1     16 / 16
10. Klokner    Melo      Bratislava   15/15      1/1     16 / 16
11. Suchoň     Michal    Špačince     18/15      -A-     18 / 15
12. Obdržálková Jana     Bratislava   14/14      1/1     15 / 15
13. Rím        Ondrej    Bratislava   16/13      1/1     17 / 14
14. Trubač     Jano      Trnava       14/13      1/1     15 / 14
15. Babor      Karol     Bratislava   14/14      1/0     15 / 14
16. Hanzlúvka  Milan     Brezová      13/13      1/1     14 / 14
17. Stotka     Vlado     Bratislava   13/12      1/1     14 / 13
18. Novák      Milan     Trnava       13/13      1/0     14 / 13
19. Rybanič    Vojto     Bratislava   19/12      1/0     20 / 12
20. Kyselica   Ján       Trnava       15/11      1/1     16 / 12

25.ročník bol pohromou na favoritov. Radványi, Obdržálek, Novák

Milan, Rybanič Vojto, ale aj Karol Babor neprišli až na Brezovú.

Celo tým pádom má už dvoch tesných prenasledovateľov. Najviac

doterajších účastí mal absolvovaných Jozef Rosina z Trnavy

- Prednádražia, 21 ročníkov.

August 1998

Jubilejní Trnavská inflačná 169 /1998/

Na jubilejní 25.ročník Trnavskej inflačnej stovky jsme se
chystali už po deváte. V rámci kondiční přípravy jsme se v květnu
vydali do Beskydských hor na Montérské putování. Podmínky byly

náročné, veskrze zimní. Na hrebeni a zejména na vrcholu Lysé hory
a Travného leželo 10 - 15 cm nového sněhu, teplota kolem nuly
a dole v údolí pro změnu hustý déšť. Trasu jsme přesto zvládli
docela dobře a pochvalovali si, že jsme na tom kondičně dobře.
Uběhly dva týdny a my jsme se vydali znovu do hor a lesů,
tentokrát do zahraničí na tu slavnou a známou trasu přes Malé
a Bíle Karpaty. Už v Beskydech, celí promrzlí jsme se těšili, že
na Slovensku bude hezky a hlavně teplo. To nám vyhovuje - suché
cesty, pohoda, není nutné příliš teplé oblečení.
Koncem týdne meteorologická předpověď naše přání potvrdila avšak
s teplotami o trochu vyššími, než jsme předpokládali. "To ale
nevadí", libovali jsme si a zabezpečili se láhvemi na vodu
a rozpustnými ionťáky. To bude za tepla nutné...
Už v pátek bylo vedro a ani v noci teplota neklesla pod 23 C.
Ráno se rozednívalo do nádherného slnečného dne. Lesní úsek však
přes sedlo Pezinské Baby, Skalnatú a Taricové skaly byly pěkné
a příjemné. V Sološnícké dolině jsme si dali pivo a posilnili se
na výstup na Vápennú.
Sluníčko už připekalo a výstup nahoru dal většině z nás zabrat.
A nahoře kontrola, krásný výhled, skrátka pohoda. Sestupujeme
k polovyschlé studánce Rosnička a dál k Brezinkám. V pozadí se
odtud zrcadlí hladina Bukovské přehrady, která v tomto vedru
láka, my však nemáme čas na zbytečné zacházky a raději jdeme hned
dál ke kontrole v obci Buková. Po občerstvení jdeme dál kolem
k Sokolským chatám a i když slunce zapadá, je stále vedro.
To už se vydávame do terénu abychom ještě za světla prošli přes
sedlo Mihalinová do obce Dobrá Voda. Už se stmívá a my procházíme
dobrovodským hřbitovem, pardón cintorínem dál kolem dobrovodského
hradu lesními cestami do Brezovej. Tu už si svítíme baterkami
a dávame pozor, abychom nesešli ze značky.
Do cíle stovky docházíme těsně před púlnocí. Je to o hodinu
později než loni. To však zatím není rozhodující. V tom vedru
bude důležité, jak se nám podaří uchovat si svěžost a pohodu pro
další den na zbytek trasy. Odpočívame, občerstvujeme
a prebalujeme batohy, plníme láhve vodou, dál už si všechno
neseme sami do cíle.
Výstup na Bradlo nám jde a během noci projdeme Jandovu dolinu
a přes Polianku do Myjavy. Tu si na zastávce ČSAD sedáme
a snídame. Čeká nás dosti náročný výstup na V.Javorinu. Ještě
hledáme možnost, jak si doplnit láhve pitnou vodou. Po ránu mezi
pátou a šestou v neděli většina lidí spí a studánky ve měste
nejsou. Díky ochotnému vrátnemu autodopravy v Myjave, který nás
v tuhle hodinu nevyhodil, ale ochotně nám vodu do láhví nabral.
Tedy ještě i na Slovensku žijí dobří lidé, neodmítajíci
pohostinnost neznámym pocestným...
Zvolili jsme volnější tempo, neboť čekáme ještě větší vedro, než
bylo v sobotu a únavu ze zhruba 120 km cesty se už taky projeví.
Nahoru na Velkou Javořinu docházíme v půl deváté a tady ve výšce
900 mnm na vrcholu, je příjemně, fouká chladný větřík a je krásný
rozhled. Dávame si razítko a minerálku k pití.
Teď nás čeká dlouhý úsek loukami k Mikulčině vrchu. To už tady
v otevřené krajině notně připéká a my se musíme chránit před
úpalem ze stáleho přehříváni už vlastně od včerejška, kdy ani
v noci jsme se nijak neochladili. Dotaz zda dodržíme doporučenou
dobu pohybu na přímém slunci se zdá jako výsměch. Máme toho na

celý měsíc do zásoby.
Příprava v zimných podmínkách asi nebylo to pravé. To co
provádíme teď, je spíše jakási forma "tropického šílenství". A až
se vrátime domů, budeme se muset zeptat sv.Petra, proč letos 6.
a 7. června /júna/ tak plýtval tepelnou energii /loni jsme se
napr. ptali proč v červenci tolik pršelo, až byly záplavy/.
Zalistoval v tlusté knize a pod dátem 5.-10.7 našel Č-Č-Č ...
Česko a už to tady vidím.... "Posrané hospodářství... nutno
důkladně, dokonale splachovat..."
A jak je to s letošními vedry se taky přeptáme.
Nyní se jen potýkáme s příznaky únavy z horka. Pokouší se o nás
ospalost, malátnost a to i přes častou konzumací ionťáku
a elixíru. Už si teplo nepochvalujeme a jen vzývame ty nahoře
"zastavit ohřev a neplýtvat". Holt na tropy jsme si dosud
nepřivykli....
Ochladit se není kde a tak jdem, ale už víme, že čas bude horší
než loni. Z Mikulčina vrchu se vracíme na Nový Dvůr a původní
záměr přejít hřeben přes Čerešenkovou do Bylnice, což by odsud
bylo ještě zhruba 30 km, redukujeme na cíl ve Slavičíně, který
jsme schopni časově zvládnout bez rizika vyčerpání či nestihnutí
posledního večerního vlaku. Na hřebeni je zpevněná lesní cesta
z niž odbočujeme nad Šanovem k lesní studánce a pak obcí
k Slavičínu. Celí upocení uvažujeme o osvěžení, neboť na mapě je
zakreslený rybník jako koupaliště. Ale skutečnost je jiná. Pod
námi je oplocená vodárenská nádrž. Takže po dvou dnech sauny
/zdarma v ceně pobytu/ s koupáním ve vlastním potu se musíme umýt
až doma. Ale stíhame vlak a to je dnes podstatné.
Celkový čas něco přes 36 hodin, byl o 2.5 hodiny horší než loni
a to v závěru s méně obtížnym profilem trasy, než co je nad
Trenčínem.
Jsme však rádi, že jsme to zvládli ve zdraví, dávame si tradiční
staniční razítko a příště, až budou méně topit, dojdeme snad
i přes Čerešenkovú.
Byli jsme tu 9x a po desáté se snad vydaří lépe. Trasa se nám
líbila a přívětivá atmosféra výborná. A kolik lidí došlo 100 km
a kolik 169 km ví jen pořadatelé. Na nádraží ve Slavičíne jsme
nikoho podobného, prostě žádneho dalšího "blázna" nepotkali...
Divíte se? .... v tomto 33 - 40 C vedru ... Šílenci... Určitě
- Tropické šílenství... Něco jako fata morgána ....
A vítězství nad trasou... O tom by byly pochybnosti... Snad jen
legendární řecký hrdina Pyrhos by jej ocenil....

Zděnka Tvrdá

Redakčné PS:

Zděnka nám vo svojej výpovedi opísala tohtoročné strasti

a "slasti" Trnavskej stovky. Boli sme hlavne zvedaví na tkz.

českú variantu záveru predôženej trasy. Upravili sme ju hlavne

pre Zděnku a Jiřího Valu z Brna, lebo z dopravou v nedeľu večer

na Moravu je to skoro viac ako biedne. Zdá sa, že nová varianta

sa ujala dobre.

Sivester 1998

Zopár ešte teplých spomienok na 25.ročník T-100

1. Toho roku bolo tak teplo, že Sveo Krno išiel nočnú čas Trnavskej stovky bez spacáka, čo u neho nebýva zvykom.

2. Po prvýkrát sme podávali občerstvenie pod Vápennou. Samozrejme čapované pivo, Trnavská desina, aj za tú sme boli veľmi vďační nášmu sponzorovi Paľovi Takáčovi a šumivý celaskon, dar Slovakofarmy Hlohovec, tu zasa je patričná vďaka Pištovi Šubíkovi. Nuž a v doline skončili Karol Babor, Alfonz Bodó a turista z Holíča. Dali si pivo a už to s nimi "heglo", pozreli sa na tú rozpálenú Vápennú a radšej skončili.

3. Iná partia, Královič Martin a jeho dvaja kamaráti, pivo vypili, celaskon si zarobili a vybrali sa hore. Keď sme ich na Bukovej stretli veľmi sa sťažovali, čo sme im to vraj dali za otravu, že to nemohol by celaskon.

Zarobili si do veľkej 1,5 litrovej fľaše obidve balenia Celaskonu a poďho hore. Samozrejme, že cestou hore v tej horúčave všetko vypili a potom vraj mali celú cestu až na Bukovú veľké problémy /Srali na rífy/. Keď som im povedal, aby si prečítali návod, boli prekvapení, stálo tam, že dospelý muž má vypi denne max. 2 tabletky šumivého Celaskonu. A oni vypili 24 tabliet. Ešte šastie, že to nemalo iné dozvuky. Vitamínu C boli predávkovaní aspoň na týždeň. Na budúce im radšej dáme Fenolax, nech porovnajú, čo účinkuje kvalitnejšie.

4. Slávny turista, organizátor osemdesiatych rokov z Bratislavy, J.J., išiel na štvrtý pokus najdlhšiu trasu až do Trenčína. Podľa jeho telefonického vyhlásenia do Trenčína prišiel, avšak po limite, ale spokojný a to v pondelok nadránom o pol štvrtej. KK sme zatiaľ nemali k nahliadnutiu, takže nemôžeme si to overi. Ale treba mu veri a dúfa, že sa mu to konečne aspoň raz podarilo.

5. Postrach všetkých stovkárov - kríza prišla na všetkých favoritov. Podľahol jej aj Peter Obdržálek, ktorý skončil na Bukovej ráno o pol tretej /a ďalej by ho nedostal ani kúň s púčú, ako hovoria záhoráci/. Tak isto skončil aj Celo Radványi, naposledy bol videný na Brezinkách a tu sa po òom zľahla zem. Horšie na tom ale bolo, že mal so sebou aj dorastenca /vnuka Buba Nemeša, malého Majcíka/. Možno nám raz prezradí, kade chodil. Keďže favoriti nedošli, celkove sa v historickej tabuľke nič nezmenilo. Celo prvý, Obdržálek o účas druhý a na treom mieste sa to zahustilo.

6. Dodatočne sme sa z dobre informovaných prameòov dozvedeli, že po tohotoročnom neúspechu si Peter O. dal záväzok, že na počes neprejdenia 25.ročníka T-100 bude totálnym abstinentom až do jej budúcoročného prejdenia. Nuž, ale neviem, či to nie je nejaká dezinformácia od konkurencie.

7. Rudo Pado svorne šľapal stovku aj s ešte stále sa volajúcou Jankou Júdovou a nie Padovou a v cieli Janka vypadala omnoho sviežejšia ako jej kolega. V čom to asi bolo? V kondičke? Okrem toho Janka mala pomoc, vlastného brata, ktorého naviedla na takúto somarinu, Mariana Júdu. Samozrejme, že do cieľa prišiel bez problémov.

8. ďalšia naša kamarátka, turistka kontrolórka, už tradične na Troch Kamenných Kopcoch, si znovu prešla nočnú čas z Bukovej na Brezovú, čiže nočných 20 km. A znovu bola maximálne spokojná, nočná čas jej skrátka učarovala. Horšie to bolo s jej kamarátkou Narcisou. Tá sa vybrala na T-100 až z Bratislavy, ale prišla aj keď v pohode len na Zochovu chatu. Nuž samej sa ťažko prekonáva kríza.

9. Po asi 10 rokoch prišla na štart stovky aj Angelika Plesníková, toho času pod novým menom Venclová. Išli aj manželskou polovičkou Janom Venclom bez problémov a s chuou. Až za dva týždne na Tesláckej stovke mi prezradila radostnú novinu, že bola asi prvá žena, ktorá prešla tohotoročnú stovku tehotná. Gratulujeme ! Avšak ešte zopár mladých dievčat stovku prešlo. Nuž musíme sledovať, ktorá z nich bude očakáva radostnú udalosť vo februári 99.

10. Náš kamarát Ivan Blesák, bývalý horolezec, dlhoročný sponzor stovky na tekuté výrobky išiel resp. chcel prešľapa nočnú čas trasy. Tak sa zarozprával na kontrole na Bukovej, že sa zbadal až o pol jednej a keď sa s Ivanom Košickým pobrali ďalej, tak už len na stanicu do Smoleníc k rannému vlaku. Ale tých 10 kilometrov v noci prešli. Horšie to bolo vysvetlovať svojmu synovi, ktorý išiel s nimi.

11. Po prvýkrát sa na trasu vydal aj rodák z Dobrej Vody, ktorý chcel doma dokázať, že to ešte zvládne. Prešiel to až na Brezovú za 23 a pol hodiny. Bez tréningu a na prvýkrát je to úspech. Ročník 1950 a volal sa Vladimír Blanárik.

12. Miro Jankovič zo Sobotišťa toho nikdy mnoho nenahovorí, ale slivovicu mal dobrú aj tento rok. Bolo by zaujímavé vedieť, ako to robí, že mu vydrží až do cieľa nenačatá celá litrová fľaška. Tá ale spievala.

Peter Minárik

Späť na zoznam MKD 1992-2000