MILÁ REDAKCIO!
Asi tak pred mesácem jsem čitala Váš članek v DAUKOPAUZOVI, že ten pochod z Bratisauavi do Brezovej vymysleli nejaki Ivan Bajo a Celo Radvanyi.
Na víte co Vám povím? Veliký prd.
Šak ja sem volakedy esče v štyricatem pátem, hned jak partizany vylezli z kukurice, bola v Prešporku — teda Bratislave — na vyšetrení v nemocnici pri avione. To jsem chceua stúpit do tej rodnej strany a ten muj starý mi povida:
„Eržo, šak to móžeš radši do kvapinca stúpit, než do strany,“
a dal ma vyšetrit na tú onú, no... psychiatriu.
A tam mi taký mladý dochtor najprv s kvadivom skúšal reflexy, potom jsem si po slepáčky muusela s prstem najst špičku nosa. Ale ked šecko bolo negatívne, tak sa ma opýtal:
„Mlada pani, na jaké máte vlastne starosci?“
A ja sem mu povjedzela:
„Vite, doktorko, ja som vam taká celá hŕŕ do roboty. Ja ked začnem varit, tak enem varím a varím a varím, hnedka začnem šit a enem šiju, šiju a šiju, a potom začnem okopávat a enem okopávam, okopávam...
...a ked začnem ze starym toto, šak víte co, tak...“
A tu doktor povjedzel:
„Dost! A teraz otvorím dvere, a panenko, kopnem Vás do zadku, a vy enen pojdete, pojdete a pojdete...“
A tak aj bolo.
Ja jsem enem išua, išua, išua, až jsem ráno vyšla u Brezovej — tam, co je tedka tá benzinova pumpa. Dala sem si v staničnem šenku dve borovičky a pod ho ke starému...
Ná, a teraz čítam, že prvý bol nejaký BAJO...
Erža Púchla
Brezova pod Bradlom
Za kostolom 10
V sobotu 3. júna 1995 sa v Brezovej pod Bradlom uskutoční milá spomienková slávnosť. O 14:00 hod. popoludní, pred staničnou reštauráciou, si členovia miestnej speleologickej spoločnosti a členovia Zväzu potápačov Záhoria pripomenú 2. výročie začiatku systematického výskumu prielomu Brezovského potoka.
V tento pamätný deň pred dvoma rokmi známy trnavský diaľkoplaz – speleológ – odvážnym ponorom do ľadových vôd, bez použitia skafandra a kyslíkového prístroja, poodkryl tajomstvá doposiaľ nepoznaného…
Neznámy mostík ponesie hrdé meno:
MOST FRANTIŠKA MIKULKU
Na Vašu účasť sa tešia organizátori.
1. Diaľkový pochod sa konal 2 .- 3. júna 1995.
2. Celkom sa na pochode zúčastnilo 140 turistov.
- do ciela 100 km trasy, do Brezovej prišlo 101 turistov
- do ciela 168 km trasy, do Trenčína prišlo 15 turistov
3. Najstarší účastnik: Ján Parcer z Prievidze, r.1923 (72 rokov) - prešiel 100 km za 23 h
4. Najmladší účastník: Ondrej Janov z Bratislavy, r.1982 (13 rokov) - prešiel až do Dobrej Vody (88 km).
5. Najmladší stovkár, ktorý prešiel až do Brezovej p.B .: Martin Hučko z Tomášova, r.1977 - rešiel 100 km za 20 h.
6. Zo 140 účastníkov bolo 12 žien.
7. Zahraničná účasť: 7 - z Budapešti (Mađarsko)
Účastníci podľa regiónov:
9 – Morava a Čechy
1 – Poľsko
6 – Záhorákov (Osuské a Brezová p. B.)
8. Atraktívny účastník:
Pes (vlastne fenka) Lumpi, ktorá so svojím pánom Milanom Patrovičom prešla celú predĺženú trasu až do Trenčína za 37 hodín.
Tak to tu ešte nebolo!
9. Najrýchlejší zahraničný účastník do Brezovej:
Zoltán Szabo z Budapešti – 100 km za 15 hodín
10. Prví traja v cieli stovky:
Vladimír Vagač (1945) z Pezinka – 14 h
Milan Hanzlúvka (1951) z Brezovej p. B. – 14 h 30 min
Jaromír Sasák (1951) z Osuského – 14 h 40 min
11. Najvzdialenejší turisti:
Zo Slovenska: Kvetoslav Lumtzer (1938), Poprad
Z Čiech a Moravy: Ján Simet (1966), Plzeň
Zo zahraničia: István Csernai (1954), Szolnok (Maďarsko)
12. Turisti, ktorí zdolali najdlhšiu trasu – do Trenčína (168 km):
Najmladší: Miro Lietavec zo Špačiniec (1960) – 34 h 20 min
Najstarší: Melo Klokner z Bratislavy (1932) – 36 h
Najrýchlejší (aj najmladší): Miroslav Cíferský z Trnavy-Hrnčiaroviec (1974) – 35 h 30 min
Prvý pes: Lumpi, ročník 1991 – 37 h
Trasa: Bratislava – Trenčín po červenej značke „Cesta hrdinov SNP“
Dĺžka: 168 km
Por. Meno r. nar. Bydlisko Čas (h)
Miroslav Lietavec 1960 Špačince 34:20
Zoltán Nagy 1956 Budapešť 35:00
Milan Soboňa - - 35:00
Zděnka Tvrdá 1961 Solčany 35:00
Jiří Vala 1956 Drahotouše 35:00
Miro Cíferský 1974 Trnava-Hrnčiarovce 35:50
Melo Klokner 1932 Bratislava 36:00
Zoltán Devényi 1944 Budapešť 36:00
István Csernai 1954 Szolnok 36:00
Béla Czekli 1945 Budapešť 36:00
Zoltán Szabo 1945 Budapešť 36:00
Milan Patrovič 1967 Bratislava 37:00
Lumpi (pes) 1991 Bratislava 37:00
Attila Korčok 1941 Bratislava 40:00
Jana Obdržálková 1949 Bratislava 40:00
Túto predĺženú trasu Trnavskej stovky si z roka na rok obľubuje čoraz viac turistov. Nie ale každému je dopriate, aby vychutnal príchod do cieľa v Trenčíne. Každý, kto túto trasu pokorí — nech už tam príde v akomkoľvek čase — musí prekonať sám seba. A nie raz.
V noci únavu, ráno spánok, cez deň všetko dokopy.
Avšak každého diaľkoplaza to ťahá, aby aspoň raz v živote vyskúšal, či je vôbec schopný to urobiť.
Pred dvomi rokmi sa to podarilo prejsť Ondrejovi Rímovi (vtedy mal 62 rokov), tento rok zasa Melovi Kloknerovi (má 63 rokov) — a ako sa sám zveril, zvládol to bez problémov, vo výbornom čase 36 hodín.
Po prvý raz sa do cieľa v Trenčíne dostal aj pes – jazvečík Lumpi (patrí Milanovi Patrovičovi) – takisto v pohode.
Keby to tak počuli ochranci, tí by vyskočili meter vysoko, ako trápime domáce zvieratá.
Tento rok sa to zaľúbilo aj Maďarom – do Trenčína došli hneď na prvýkrát piati, a veľmi sa im páčilo.
Sľúbili, že na rok sa vrátia aj s ďalšími priateľmi, lebo u nich sa nič podobné nekoná.
Tak sa prídu ničiť k nám.
Peter Minárik
1. Turista s kontrolnou kartou č. 1
Neprešiel ani na Kamzík a už to vzdal.
Podľa kontrolnej listiny sa volal Peter Budil (1942).
2. Turista bez karty – legendárny Janko Kimián
Neodovzdal kontrolnú kartu, na kontrolách sa neobjavil.
Na štarte sa pýtal, „či sa nedá ísť T-100 po ceste.“
V Juri sme ho zazreli utekať s veľkou kabelou –
hneď sme vedeli, kto to je.
Odvtedy sa neozval – ak to prešiel po ceste, tak rekord ako inovátor T-100 má istý.
3. Prvýkrát bez horolezcov zo Slávie Trnava
T-100 sme tento rok organizovali úplne sami.
Dôvod? Horolezecký oddiel roky neprispel na organizáciu ani korunou.
4. Bona a Tibor sa stratili
Okrem Lumpiho bola na trase aj vlčica Bona s pánom Tiborom Tomášikom z Trnavy,
ale stratili sa niekde medzi Brezinkami a Dobrou Vodou.
5. Milan – nečakané víťazstvo na Brezinkách
Milan prikázal Mirovi, aby ho čakal na Vápennej.
Lenže Miro ju obišiel, a na Brezinkách bol o hodinu skôr.
Milan sa tešil. (Škodoradostne. A ešte aj zablúdil.)
6. Cyklista a paragrafy
Turista Ferko M. tvrdí, že cyklista na turistickom chodníku
nesmie ísť rýchlejšie ako 5 km/h,
lebo aj pre nich platia paragrafy.
7. Trojrazítková kontrola na Skalnatej
Na Skalnatej bol kontrolórom Jozef K., ktorý mal:
Svoju osobnú pečiatku s podobizňou a nápismi:
„Prosím si pečiatku“, „Ďakujem za pečiatku“
Pečiatku T-100
Pečiatku svojej akcie 12 vrcholov MK