MKD 1993

V niekoľkých pokračovaniach Vám ponúkame výber z kroniky pochodov Trnavskej stovky, ako do nej zaznamenali svoje dojmy účastníci pochodu bezprostredne po jej prejdení. Teraz to bude výber ci tátov účastníkov z pochodov 12. až 14. ročníka.

1985 - 12. ročník:

Tí, ktorí nedošli, zaváhali. Táto akcia nemala chyby. Je to po organizačnej stránke najlepšie zabezpečený pochod v Ma lých Karpatoch (a to tu už pobehujem 10 rokov). Atmosféra vďaka ochote kuchynského personálu bola jedinečná. Tak dobre, ako dnes, som sa už dlho nenajedol. Nech žijú bufeťácke akcie typu Trnavská stovka a nech sa opakujú každý rok, aby neupadli do zabudnutia.

Juraj Hromkovič

Trasa bola v druhej polovici veľmi náročná a v noci neschodná. To hovorím ja. Peter Nedoma

Zúčastnil jsem se Trnavské stovky poprvé. Trasa perfektně vybraná, umožňuje shlédnout krásné kouty a scenerii Malých Karpat. Strava vynikající, mnoho zdaru do dalších ročníků. Parolek Antonín

Podarilo sa mi dvakrát zablúdiť, vypovedali mi nohy, no som v cieli. Čo napísať? Tí, čo prešli, sú dobrí - ja medzi nich nepatrím. Vladimír z TJ Šípkové

Dobre bolo, nepršalo. Trasa ťažká! Určite to bolo viac ako sto kilometrov. Pred cieľom sme vytrvalo blúdili. Držte sa. Organizujte túto stovku aj naďalej. Sme s vami. Dr. Kováč - najstarší účastník 1985 v cieli

1986 - 13. ročník:

Veľmi mi vyhovuje, že sa nemusím po nociach potĺkať po lese. Je to dobré, aj počasie vyšlo. Musto - Štart Bratislava

Až se mně jednou někdo zeptá "proč chodíš na Trnavskou stovku", tak mu řeknu, že jsem zvědav, kdy tady budou sběrné autobusy, horská služba, nosiči a o bernardýnech se soudky rumu ani nemluvě - to je fantasie! A proč sem zase přijdu?

To je taky bez komentáře - fantasie !!! Karel Walter

Vlažní ľudia nepôjdu k cieľu! Mailol

Išiel som vašu stovku po druhý raz a opäť som bol mimoriadne spokojný. Akciu robíte organizačne dobre. To už samé o sebe je najväčšou reklamou v prospech hnutia najdlhších diaľkových pochodov na Slovensku. Roman Daniš - Žatec

Mám za sebou prvú stovku v živote a som na ten diplom skutočne hrdý. Napriek tomu hodlám absolvovať aj 87. ročník!

Mihočka Ľubo

Ďakujem za výtečné zorganizovanie najkrajšieho diaľkového pochodu v Malých Karpatoch. Vďaka i za guláš.

Sveťo Krno - Slávia Prírodovedec

1987 - 14. ročník:

Aj keď sa mi do tretice nepodarilo prejsť Trnavskú stovku, som spokojný, lebo sa vydarilo počasie a akcia bola dobre zabezpečená. Po dvoch rokoch v zelenom to bolo kvalitné meranie síl s prírodou v tomto teréne.

Anton Czuczor - Štart Nové Zámky

Dobrá akcia, dobrých organizátorov, dobré počasie bolo navyše. Svoj výkonnostný cieľ "dobehnúť" do cieľa za svetla som splnil (na úsvite). Kritická pripomienka: Prečo mal Mikulka na kontrole napísané nesprávne DO TOHO namiesto DO TEHO ?

Nižňan Ivan - Tesla Bratislava

Dobrá akcia sa chváli sama. Myslím, že to bola dobrá akcia. Dubec Eugen - Loko BA

Po prvý raz sa zúčastnili Trnavskej stovky aj maratónci TAZ Trnava. A to aj tak dosť neslávne. Novák Milan - TAZ TA

(pokračovanie) pripravil: Peter Minárik

Apríl 1993

Z kroniky - seriál II

1989 - 16. ročník:

Návrat ku klasickej stovke sa vydaril. Oceňujem presné údaje kilometráže v účastníckom liste. Navrhujem požiadavku, za bezpečiť na kontrolách možnosť občerstvenia. Prajem organizátorom aj do ďalších ročníkov organizačné nadšenie a entuziazmus. Za bratislavských turistov ponúkam pomoc pri zabezpečení kontrol, aby si viac aktívnych trnavských turistov mohlo zašlapať priamo na trase. Vojto Rybanič

Bola to náročná trať, terén bol veľmi ťažký. Ostrý Kameň a Záruby by sa dali vynechať, pretože pri takom teréne šlo o život. Inak to bolo fajn. Peter Nedoma

Navrhujem skorší štart - už od 5. hodiny. Inak som veľmi spokojná, pôvodná trasa je vynikajúca. Lívia Šebová

Přijeli jsme jako zástupci Lokomotívy Teplice, protože jsme slyšeli o pěkné Trnavské stovce. Dík překrásné přírodě, pěknému počasí a sympatickým lidem kolem, můžeme úpřimně říci, že to bylo pěkné. Škoda, že noc trocha pokazila konec pochodu deštěm a velikým blátem (Mihalinová), ale bylo to pěkné.Olda Pekárek - Loko Teplice

Trasa klasická, atmosféra klasická, občerstvenie klasické,pritom klasicky na špičkovej úrovni. Žiaľ, aj blato na špičkovej úrovni, našťastie prvýkrát za desať posledných ročníkov. Žiadam predĺžiť trasu na skutočných 100 km. Prosil by som upraviť veľkosť diplomu na formát A5. Peter Obdržálek

Je to moja nie prvá, ale určite posledná stovka! Dalo mi to zabrať fyzicky, ale hlavne psychicky. Za to hnusné blato fakt nemôžete, ale zato nám to dalo zabrať. Veľmi sa nám rá talo zabezpečenie lanami a svetielkami na Zárubskom hrebeni - za čo tým, ktorí to realizovali, ďakujeme. Plesníková Angelika

Nebola to naša posledná stovka. Mrvovci

Ani keby som bola buldozéristkou, nemohla by som prísť viacej zablatená! Janka Obdržálková

A Ľuboša ste tak zrichtovali, že je neschopný ani len písomného prejavu.

1990 - 17. ročník:

Blahoželáme usporiadateľom k ďalšiemu vydarenému ročníku. Tento raz nenechali nič na náhode a zabezpečili aj dobré počasie, takže blato nikoho neobmedzovalo. Výberom cieľa sa timulujú turisti k dosahovaniu kvalitnejších výkonov. (Málokomu sa totiž chce v Brezovej čakať do rána, a tak časť turistov pokračuje ďalej do Trenčína, 168 km.) Na tomto ročníku sa mi páčilo zabezpečenie občerstvenia, tekutiny na kontrolách. Takže klasicky: nemá chyby. Jozef Oravec

Pretože sme od Dobrej Vody mokli, najviac nás príjemne prekvapilo a potešilo teplo v cieli. Ako v poriadnom šenku. K ostatnému gratulujeme a ďakujeme opäť za jednu peknú stovku! Kirinovič - TJ Častá

Akcia bola perfektne zabezpečená, vrátane sympatického doprovodu počas nočnej časti pochodu. Trasa bola znova náročná, čo sa odzrkadlilo aj na našej skupine "Angelika a spol.". Ráno sme vyrazili štyria (2 muži a 2 ženy). Naši mládenci v polovici trasy to zabalili (zlyhali). Do cieľa prišla Angelika a Janka Obdržálková vďaka vyprovokovaniu v propozíciach. Angelika a Janka

(pokračovanie) pripravil: Peter Minárik

Máj

Z kroniky - Seriál III

----------------------------------------------------------

T R N A V S K Á S T O V K A

-----------------------------------------------------------------

1991 - 18. ročník:

Kdo si chce dokázat, že zvládne těžkou stovku, ať přijde do Bratislavy na start Trnavské. Je velmi náročná, ale krásná, převýšením i kvalitou cest. Každý, kdo ji opakovaně absolvuje, může si myslet, že zvládl hodnotný turistický výkon.

Milan Žampach - Újezd u Brna

Po štrnástykrát na štarte, trinásťkrát v cieli! Bolo to krásné, ako vždy. Teším sa o rok. Jožo Rosina

Pochod se nám líbil. Pro nás je to jen věčší polovina. Pokračujeme dále. Láká nás Bradlo, Javořina, Mikulčin vrch po cestě až do Trenčína. Loni jsme to absolvovali. Letos jsme se rozhodli si trasu zopakovat. Zážitky zůstanou, únava a drobný rozsah škod (puchýře) se brzy stratí a dá se jít nanovo. Ty karpatské kopečky mají pro nás své kouzlo. Ať žijí blázni dálkoplazové.

Zděnka Tvrdá - Bučovice

Kto len mohol vymyslieť takú blbosť, ako šliapať peši 100 km! A ešte väčšia blbosť je, že sme sa dali nahovoriť tak, ako každoročne. Dovidenia o rok. Vlado Nehyba

Úspešne som zvládol ďalší ročník. Ďakujem Ferkovi Mikulkovi,ktorému sa podarilo zaistiť motivačne a mobilizačne vhodného sponzora. Len sa ho treba držať. Počasie bolo super na jednotku. Ondrej Rím

Turisti z TJ Osuské ďakujú organizátorom Trnavskej stovky za zorganizovanie tohoto náročného, ale krásneho pochodu. Veľmi dobre na nás zapôsobilo uvítanie v cieli. Veríme, že sa ešte veľakrát zídeme v krásnej slovenskej prírode. Turisti TJ Osuské

Velmi dobře organizovaná stovka, správně umístněné kontroly. Krásná příroda, díky pěknému počasí se stovka dala lehce projít. Za deště si to nedovedeme vůbec představit. Přesto přijdeme zas. Vladimír Vaněk - Holoubkov, Michal Klapka - Vrchlabí

Prídeme zas, lebo sa nám tá stovečka začína pozdávať aj s tými ľuďmi okolo. Miko, Štefan, Jano a Janka

1992 - 19. ročník:

Trnavská stovka, konaná 6.júna 1992, bola uznaním. Zúčastním sa aj inokedy, chlapci turistickí. Ján Kimián - Bratislava

Pre dážď považujem tento ročník za najťažší, čo som prešiel. Veľmi ste nám pomohli teplým krbom na Brezinkách. Čo zasa chystáte na jubilejný 20. ročník? Sveťo Krno

Dážď bol vskutku veľmi výdatný (hlavne pre záhradkárov), ale trasa ostala nádherná. Potvrdzuje sa nám pravda, že čím horšie, tým lepšie. Ináč srdečná vďaka všetkým kontrolórom na voľných priestranstvách. Taká obetavosť je toho času už zriedkavosťou. Milí Trnavčania, držíme vám palce, aby sa vám aspoň tak darilo v organizovaní Trnavskej stovky, ako doteraz.

Karol Babor + Ondrej Rím

Moje 508. stovka v pořadí. Týden po závodě ve Florencii. Hrozné počasí, také jsem ještě na stovce nezažil, ale krásný pochod, dostali jsme zabrat. Organizace výborná, příští rok rád přijdu zase. Vláďa Vachek - Holoubkov

Bolo to veľmi ťažké a preto aj veľmi krásné. Vďaka organizá torom za obete. Pavol Kincel - Belá Dulice

Táto stovka sa začala celkom nevinne. Povieval teplý vetrík, hoci sa prevaľovali ťažké mračná, bolo sucho. No časom sa živly "rozbesneli" a ja som bola mokrá ako desať myší. Dokonca pri výšlape na Vápennú som schytala šupu. Ujovia na Rosničkovej lúke povedali, že bude krajšie, čím nás povzbudili, zabudli však povedať kedy. Vlastne všetkým organizátorom patrí vďaka všetkých účastníkov za ich priam jedničkovú starostlivosť. A v cieli? Dostala som ten najcennejší diplom za absolvovanie tejto stovky. Bola som dojatá k slzám, tak sa mohol cítiť Jiří Raška, keď získal olympyjskú medailu. Ďakujem aj Ľubošovi, môjmu kamarátovi, za to, že ma "potiahol". Janka Obdržálková - Loko BA

V ďalších ročníkoch Trnavskej stovky želá veľa úspechov usporiadateľom a na ďalšie stretnutia sa teší najstarší tohtoročný účastník, Ján Parcer z Prievidze, inak rodák z Trnavy (69 rokov).

Ja sa čudujem tomu, že i keď som to svojej doby (dávno) vy myslel, ešte ma nikto nenakopal do riti. Celo

Nikdy som si nemyslel, že na prvej svojej stovke budem ľutovať, že som si nevzal záchrannú vestu, alebo aspoň koleso. O to som ale radšej, že som už v cieli a na pochod určite budem spomínať a rád sa na ďalšie ročníky vrátim. Cítim, ako ma to opantalo.

Karol Slanina

To je len časť kroniky písanej turistami bezprostredne po zdolaní Trnavskej stovky. Ďalšie pokračovania máte možnosť dopísať každý sám. Každý sa môže so svojimi zážitkami podeliť so všetkými. Čítať tieto príbehy je zaujímavé, ale nič však nenahradí priamu účasť na akcii. Tento rok už po 20. krát. Tešíme sa na štart, ktorý bude spoločný, pre všetkých účastníkov o 6. hodine ráno v sobotu 5. júna. vedúci Trnavskej stovky - Peter Minárik

Jún

Postrehy účastníka

Milí športoví priatelia, vyznávači turistiky a krás Malých Karpát. Chcem sa vám prihovoriť i ja, ktorý sa stále rád vraciam medzi vás a krásnu malokarpatskú prírodu napriek tomu, že ma osud odvial ďalej z malebného rodného kraja - historickej Trnavy, v ktorom som prežil viac ako 45 rokov. Je pre mňa veľkým zážitkom pretrvávajúcim celý rok, ak dokončím sviatok trnavských turistov, Trnavskú stovku. Absolvovať stovku, na ktorú sa teším celý rok, to nie je len radosť, že sa to už skončilo, ale to sú aj tisícky myšlienok a spomienok na to, čo, kedy a ako sa na ktorom mieste tejto trasy v uplynulých rokoch udialo a prežilo. Sú to spomienky na mladosť, na chlad, dážď, ktoré sme v kamarátskom kruhu prežívali. To sú momenty, ktoré sa v danej chvíli nedajú dosť oceniť a prežiť, ale pretrvávajú dlhé roky.

Pri písaní týchto riadkov sa už teraz teším na ďalšiu stovku medzi vami. Ak ju zvládnem, tak si budem môcť povedať, že som ju absolvoval ako 70-ročný a potom by som si želal, aby som ju zvládol i ako 75-ročný.

Žiaľ, v súčasnosti stretávam v Trnave už len veľmi málo rovestníkov, ktorí zostali športu verní dodnes. Iste mi každý uverí, že je to radostný a dobrý pocit, keď po ukončenej stovke zistíte, že čosi dokážete aj vedľa tých mladých, ktorým to pochopiteľne "šlape" lepšie. Veľa tu zaváži aj rokmi pestovaná láska k prírode, v ktorej nemá miesto každodenný životný zhon a materiálne starosti. V krásnych lesných zákutiach sa dajú nájsť miesta ticha, kde nervová sústava nájde svoje pravé miesto, čo považujem za základ zdravého pokojného života. Stačí k tomu nájsť v sebe kus odvahy a prekonať pocit námahy, výsledkom čoho bude slastný pocit z prežitého dňa v prírode a vlastnenia nových skúseností, priateľstiev a spomienok.

V mojich spomienkach mi vari navždy zostane udalosť, keď na prvej stovke v blízkosti Troch kamenných kopcov ma pochytila neprekonateľná únava. Neodolal som a sadol som si tak, aby som bol opretý o kmeň stromu. K tréme, ktorá vychádzala z obavy, či stovku zvládnem, pridala sa aj obava z blížiacej sa noci. Začal som rozmýšľať so zatvorenými očami. Zo spánku ma však prebudilo zvolanie: "Ujo, ďalej to už nejde?" Bol to prejav okolo prechádzajúcich mladých stovkárov. Toto ma tak zmobilizovalo, že som po občerstvení nabral správne tempo a rytmus. Po nejakom čase som týchto mladých turistov dostihol v blízkosti Sološníckej doliny. Uvažovali o tom, ako sa dostať na vlak. Boli odniekiaľ z okolia Levíc.

I spomienka na minuloročnú stovku v uplynulom roku 1992 vyvoláva chvíle, ktoré sa nedajú vymazať z pamäti. V okolí Bieleho Kríža začalo pršať a prestalo len vo chvíli, keď sme sa na Pezinskej Babe rozhodovali, že to vzdáme. Rozhodli sme sa pokračovať. Opäť začalo pršať a lialo ďalej, no i my sme šlapali ďalej. Prekvapenie, ktoré nás čakalo v Sološníckej doline v podobe teplého čaju a párku, pripraveného guláša a možnosti usušenia sa v teple na Brezinkách, ktoré zabezpečil usporiadateľ, nemá obdobu. Tieto pozornosti v nás umocnili silu na prekonanie zostávajúcej časti pochodu v nepriaznivých podmienkach vlhka a blata.

Prostredie a psychika, ktoré som na Trnavskej stovke v začiatkoch prežíval, zapôsobili na mňa tak, že som sa stal vyznávačom diaľkových pochodov a v uplynulom roku 1992 som absolvoval štyri stovky - trnavskú, košickú, špačinskú a Štefánikovu, ktorú som prešlapal úplne sám.

Mnohí odporcovia diaľkových pochodov hlásajú, že pri diaľkovom pochode nie je čas vnímať krásy prírody. Dovolím si tvrdiť, že tomu tak nie je. Na diaľkový pochod sa má však vydať len ten, kto je na to vystrojený a pripravený a tak je i napriek námahe schopný vnímať okolitú prírodu a zároveň aj utužovať priateľstvo s tými, ktorých spája láska k športu, prírode, ktorí dokážu prekonať vlastnú pohodlnosť. A vynaložená námaha? Tá predstavuje v konečnom dôsledku lepšie zdravie, odolnosť a vytrvalosť.

Do skorého videnia na jubilejnom 20. ročníku Trnavskej stovky sa teší

Ján Parcer

Júl

Kacírska myšlienka o T-100

Trnavská stovka (T-100) je fajnský diaľkový pochod. Vychválili ho mnohí a ja tiež nedám naň dopustiť. Takže sme všetci zajedno ten pochod "nemá chyby". Lenže...

Lenže jeho "nadstavba" - 168 km do Trenčína - sa mi už menej páči. To natiahnutie T-100 schvaľujem, nech si tí zdatnejší pridajú. Ani proti Bielym Karpatom, ktorými pochod pokračuje, nemám nič, naopak, sú môjmu srdcu blízke. Avšak...

Avšak T-100 je pochod malokarpatský - výsostne malokarpatský. Ide o prechod skoro celého pohoria. Dôraz dávam na slovo skoro, pretože, ak by to malo byť komplet, museli by sme začať v Rakúsku v Hundsheimských kopcoch alebo aspoň v Devínskej Bráne a skončiť skupinou Nedze v Bzinciach pod Javorinou. Ide o to, že T-100 prechádza podstatnou časťou relatívne súvislého hrebeňa, ktorý sa po finálnom vzopätí masívu Ostrý Kameň - Záruby - Havranica odrazu rozpadáva a začína mať charakter pahorkatiny. Možno práve to motivovalo autorov pochodu odbočiť do iného pohoria. Ale prečo?! Nemá to logiku. Veď Malé Karpaty nekončia v Brezovej pod Bradlom, ale pokračujú ešte celých 30 kilometrov.

A tak navrhujem po jubilejnom 20.ročníku T-100 zmenu. T-100, klasickú stovku ponechať na pôvodnej, tradičnej trase, z bratislavskej hlavnej stanice do Brezovej a tu už nerobiť žiadne zmeny - trasa musí byť fixná. V kompetencii organizátorov by bolo jediné, podľa aktuálnej situácie (dážď) poskytnúť možnosť vynechať hrebeň Ostrý Kameň - Záruby. Rozhodnutie by sa vykonalo a účastníkom oznámilo na kontrólnom stanovisku chata Brezinky. "Natiahnutá" trasa by mala 30 km a skončila by v Novom Meste nad Váhom.

Prínosy:

1, Predĺžená trasa získa logiku, kompaktnosť - prejde sa zvyšok pohoria, t.j. od Bratislavy celé.

2, Pribudne málo známa, avšak dosť atraktívna, najsevernejšia časť Malých Karpát - Brezovské pohorie, Čachtické Karpaty a Nedze. Veľká Pec (438 m) s pseudokrasovou jaskyňou, výhľadový Veľký Plešivec, Čachtický hrad a Čachtický kras. Hrebeň v závere ešte dosahuje výšku nad 500 m (Salášky, 588 m).

3, Cieľ je na hlavnej železničnej trati, na rýchlikovej zastávke, teda s výhodným odvozom.

Návrh trasy:

Z Brezovej pod Bradlom po modrej turistickej značke do Pustej Vsi na hradskú, po nej do Prašníka (s možnou variantou cez Veľkú Pec), ďalej do Šípkového, odkiaľ nás ďalšia modrá povedie cez Veľký Plešivec na Čachtický hrad. Po zelenej dolu do Višňového, ďalej žltou, chodníkom R.Drozda do Nového Mesta nad Váhom. Možná varianta by mohla byť z Višňového neznačkovaným hrebeňom Holých vrchov ďalej na Salášky a dole do "Mesta" (ako vravia domáci).

Pravda, bola by tiež možnosť poskutnúť obe "natiahnutia" rozvetvene: zostala by trenčianska trasa a pribudla by novomestská. V cieli T-100 v Brezovej pod Bradlom by diaľkoplaz mal 3 možnosti voľby: 1.stačilo, 2.malokarpatský sever, 3.Biele Karpaty. Organizátorom by však pribudlo práce i problémov, ale 20-ročná T-100 by mala dostať k jubileu nejaký darček. A jej verní diaľkoplazi tiež. Ivan Bajo

September

20. ročník Trnavskej stovky v číslach

Na štarte jubilejného 20. ročníka sa zaregistrovalo 142 turistov a jeden pes.
Keď odpočítame tých, ktorí sa zaprezentovali na kratšie trasy (27 km, 35 km), na stokilometrovú a dlhšiu trasu sa celkovo vydalo 123 zdravo odhodlaných turistov.

Z týchto „tirákov lesa“ sa z rôznych dôvodov vzdalo na Brezinkách (60 km) ďalších 8. Keďže odtiaľ nie je žiadne spojenie, či chceli alebo nie, museli buď večer, v noci alebo ráno došliapať ďalších 8,5 km.

Do cieľa stovky v Brezovej pod Bradlom prišlo celkom 115 turistov.
Z toho ďalej na 168 km trasu do Trenčína pokračovalo 9 odhodlancov, z toho 2 ženy.
Do Trenčína dorazili v rozpätí medzi prvým a posledným s rozdielom 14 hodín.
Najlepší superturista prišiel za 31 h, posledný za 45 h.

Najstarší účastník:
Ján Parcer z Prievidze – ročník 1923 (70 rokov).
Stovku urobil za 22 h, čo je o polhodinu menej ako v roku 1992 a o hodinu menej ako v roku 1991.
Prekonal rekord najstaršieho účastníka o rok, ktorého bol spoludržiteľom.

Najmladší účastníci:
Rodina Mikulková sa nezúčastnila, a tak túto poctu získali dvaja mladí turisti, obaja narodení v roku 1977:

Ivan Štefanský – za 23 h
Andrej Jančík – za 23,5 h

Najvzdialenejší účastník:
Jiří Wochoc z Litvínova – za 23 h

Najrýchlejší na 100 km:
Miro Doležal z Přerova – za 13,5 h
Bol už štvrtýkrát najrýchlejší na 100 km.
Sťažoval sa, že by bol býval ešte rýchlejší, keby mal s kým súťažiť.
Chvíľu s ním išiel maratónec Vlado Plulík zo Slávie Trnava, ale v stúpaní na Vápennú ho stratil.
Vlado dorazil do cieľa ako druhý – za 14,5 h.

Najpomalší (posledný v cieli na 100 km): Peter Bada mladší – dorazil ráno o 6:30 h

Prvá žena v cieli na 100 km: Zdeňka Tvrdá – za 19,5 h

Prvá žena v cieli na 168 km: Zdeňka Tvrdá – za 39,5 h

Druhá žena v cieli na 168 km : Janka Obdržálková – za 45 h

Najrýchlejší v cieli na 168 km: Miroslav Doležal z Přerova – za 31 h Zlepšil svoj čas z minulého roka o polhodinu.
Aj napriek tomu, že spal na stanici v Brezovej asi 5 hodín, vytvoril výborný čas, ktorý bude pravdepodobne dlho rekordom.

Najsmutnejšia žena v cieli na 168 km:
Janka Obdržálková – dorazila spolu s Attilom Korčokom až v pondelok ráno o 3:00 h.
Psychicky jej pomáhal ako mohol, ale čas bol zatiaľ najhorší.
Nevadí – hlavná vec, že prišli spokojní.

Najviac kilometrov nachodil:
Janko Kimián – určite okolo 200 km
Bol videný v Dechticiach, potom v Hradišti pod Vrátnom.
Presne vie len on, kadiaľ chodil, ale kontroly našiel všetky a cieľ v Trenčíne tiež.
To všetko zvládol za 39,5 h.

Jediný pes na trati:
Lumpi – krátkosrstý jazvečík.
Jeho pán Milan Patrovič už nevládal, tak spolu skončili na Brezinkách.
Aj tak je to druhý najlepší výkon v histórii, po Krnovom foxteriérovi Šarikovi.

20. ročník sa konal 5. – 6. júna 1993

Autor: Peter Minárik

Október 1993

Zaujímavosti z 20. ročníka Trnavskej stovky

1. Najväčší hrdina

Najväčší hrdina 20. ročníka bol bez debaty Jozef Cagaň. Po ťažkom úraze, ktorý mal v Tatrách, keď bol čiastočne ochrnutý, vydal sa spolu s ostatnými kamarátmi z HO Slávie Trnava na trasu. Nikde si nenechal ani trochu od nikoho pomôcť. Sám sebe chcel dokázať, že to zvládne. Zvládol to statočne a za 23 h uvidel vytúženú krčmu v Brezovej. Jedinou pomocníčkou mu bola drevená palička.

2. Dvaja Petrovia Valachovia

Na štarte sa zaregistrovali aj dvaja Petrovia Valachovia. Jeden z Bratislavy a druhý zo Špačiniec. Ten z Bratislavy prišiel až na Brezinky, kde skončil. Druhý Valach sa zaprezentoval už v piatok, avšak nám z neznámeho dôvodu na štart neprišiel a do dnešného dňa nik o ňom nevie.

3. Nové adeptky turistiky

Naša stará dobrá kamarátka, Beatka Mačicová, spolu s Narcisou Horvátovou si priviedla aj ďalšiu novú adeptku turistiky. Najprv nám výdatne pomohli na kontrole na Troch kamenných kopcoch, potom si trasu v skrátenej podobe prešli až do Brezovej. Do cieľa prišli celkom fit. Vraj celú cestu pili iba žihľavový sirup. Ponúkla aj Ferka Kraloviča, ten ale odmietol, vraj si dá radšej dobrú domácu klobásu a k tomu kofolu s veľkým rumom.

4. Maratónec Vlado Plulík

Maratónec Slávie Trnava, Vlado Plulík, prišiel do cieľa v Brezovej za 14,50 h. Sprevádzal ho kamarát na horskom bicykli, ktorý išiel pred ním v predstihu a na určených miestach mu pripravoval špeciálnu vegetariánsku stravu. Na Brezinkách to boli ovsené vločky so všetkým, čo k tomu patrí: oriešky, lekvár, med.

5. Záruby po tme

Tento rok sme dali do propozícií, že po zotmení sa cez vrchol Zárub z bezpečnostných dôvodov nemusí ísť. A tak sa stalo, že tí, ktorí prišli o čosi skôr, ako sa zotmelo, poctivo čakali na tmu, aby mohli ísť okolo. Bolo to čosi nad 20 turistov (Hanus, Kyselica a ďalší).

6. Prechod cez Záruby

Len pre zaujímavosť, nielen predchádzajúci 20 nešli cez hrebeň Zárub. Podľa kontroly na Záruboch celkom prešlo len 36 turistov z celkového počtu 115 v cieli. Takže, čo raz je dobrovoľné, to je dobrovoľné.

7. Telegram z Moskvy

Mesiac pred stovkou sme dostali (ako organizátori) telegram z Moskvy, kde žiadali od nás informácie o chystanom "ultramaratóne" (podľa nich). Tie sme im zaslali, ešte aj v ruštine, avšak na štarte neboli. Asi ich odradilo, že za prvé miesta nevyplácame odmeny.

8. Ruský turista

Na trase sme však jedného ruského turistu predsa len mali. Do cieľa prišiel ráno s Celom Radványim, ktorý ho patrične povzbudzoval. Volal sa Sergej Smirnov a hoci bol Rus, bol ženatý a býval v Piešťanoch.

9. Janko Trubač

Janko Trubač bol v čase Trnavskej stovky po pracovnom úraze. Nohu mal v hlbokom gypse. Nedalo mu to, aby nešiel povzbudiť kamarátov, tak sa vydal s gypsovou nohou na bicykli pomaly na Brezinky. Naspäť to už bolo horšie, preto zostal do rána na chate. Ráno pokračoval domov.

10. Ferko Mikulka

Horšie dopadol Ferko Mikulka. Na kontrole bol tentokrát pre zmenu na Čermákovej lúke. Nám zo známych dôvodov ju vykonával dolu hlavou na chodníku, čo ho tak zmohlo, že skoro dostal úpal. Takže Ferko mal deň veľmi ťažký, ale noc nebola o nič ľahšia. Ráno potom omylom padol do rozvodneného potoka a len vďaka Melovi a Vladovi, ktorým môže ďakovať, že sa nenapil viac vody a nedajbože sa neutopil. Môžem dosvedčiť, že ani vo vode ruksak nepustil. Vedel prečo. Jedna plná tam bola ešte odložená. Horšie to bolo s Ferkom, vyzeral ako vodník, takže sa ho zľakli aj dvaja autobusári a musel čakať na vlak.

11. Janko Kimián

Známy bratislavský turista a bežec, Janko Kimián, znovu nezvládol nástrahy trasy a trochu, hlavne v noci, poctivo kufroval. Bol videný v Dechticiach, ako presne o polnoci pod lampou dedinského osvetlenia uprostred dediny študoval mapu Malých Karpát. Čo z nej vyzistil, nie je známe. Faktom zostáva, že do cieľa v Brezovej prišiel ráno za svetla okolo 6. hodiny medzi poslednými a bol spotený ako myš. Vonku nepršalo.

12. Trasa do Trenčína

Najviac starostí, ale aj strachu mali tí, ktorí pokračovali ďalej do Trenčína. Na tomto úseku totiž trasa odbočuje cez Květnú a Velký Lopeník na Mikulčin vrch. To je už dnes zahraničie. Česko. Báli sa, že ich colníci tadiaľ nepustia. Obchádzať po Slovensku by to bolo problematické. Nič sa však neudialo. Zátarasy zatiaľ neboli. Na Mikulčinom vrchu si ešte za federálne "peníze" mohli dať pivo. Čo bude o rok, to nikto zatiaľ nevie.

13. Alternatívna trasa

Ak sa na hranici zavedie colný režim a bude sa môcť prechádzať do Česka len cez vytypované prechody, potom budeme nútení tomu zodpovedajúco zmeniť trasu. Už dávno máme navrhnutú jednu alternatívu predĺženia cez Veľký Plešivec a Salašky do Nového Mesta nad Váhom. Tým by nás prinútili ju realizovať.

14. Bez nehôd

Nehoda ani zranenie sa nevyskytlo žiadne. Otlaky a padnutie do potoka sa nerátajú.

Peter Minárik

Späť na zoznam MKD 1992-2000

Page updated

Google Sites

Report abuse